Príbeh kúpy netradičného obydlia sa začal písať v pražskom byte. Kateřina a Michal zatúžili po chate so záhradkou. Premýšľali o drevostavbe či kontajneri. „Uvedomila som si, že záhradu máme, ale je u mojich rodičov, 1000 kilometrov od Prahy,“ hovorí učiteľka Kateřina. Bol v tom jeden malý háčik. „Mám strach zo súžitia s rodičmi, starými rodičmi a prarodičmi,“ priznáva. Napokon sa rozhodli pre nejakú mobilnú chatu, aby v prípade, keď začne byť vo viacgeneračnej rodine dusno, odišli spolu s ňou. Michal zo žartu navrhol, aby si kúpili vétriesku. Kateřine s nápadom napodiv súhlasila. Vďaka tomu dnes môžu mať chatu, kde len chcú.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Našli ju na Slovensku
Prebehli si niekoľko inzerátov na Praga V3S, hovorovo známu vétriesku. Kto by si nepamätal veľký zelený stroj s vlečkou, na ktorej jazdili silní muži z dedín na polia či do lesov pomáhať s drevom? Symbol prázdnin u babky sa vryl do pamäti nejednému z nás. Taký jeden skvost našiel mladý pár práve na Slovensku. Rozhodli sa, že si ponuku pôjdu obhliadnuť. Bola to láska na prvý pohľad. „Keď som vstúpila do toho priestoru, dýchlo to na mňa energiou a pokojom,“ spomína Kateřina na prvý dojem z auta.
Ide o model z roku 1969, ktorý slúžil ako poľná obväzovňa. „Nemáme úplne zmapované, kde všade bola. Slúžila armáde. Je na nej slovenská vlajka, ktorá sa už lúpe a spod nej vykúka už Česká,“ opisuje. „Nadstavieb na vétriesky bolo viac ako sto typov. Vyrábali svetlomety, kino, robili mäsokombinát, veterinárnu stanicu. Naša bola konštruovaná ako P.O.P - poľná obväzovňa mobilná,“ hovorí Michal s tým, že jej poslednými užívateľmi boli poľovníci, ktorým slúžila ako posed.
Pôvodne boli v tomto modeli skrinky s rôznym zdravotníckym materiálom, polohovateľné lôžko a autokláv na dezinfekciu chirurgických nástrojov. Výbava zahŕňala aj vozík a na ňom stan, ktorý mal slúžiť ako lôžková časť. „Ten sme už nedostali, aj keď sme jej majiteľov presviedčali,“ vysvetľuje. Preto stále taký náves zháňajú.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Dokonale navrhnutá
Hoci vétrieska bola v dobrom stave, zostali v nej len skrinky, ktoré sú podľa dvojice veľmi kvalitné. „Je to legenda, je to stroj, ktorý pozná každý, aspoň to platí o starších ľuďoch. My sme ju kúpili, keď mala najazdených 1700 kilometrov. Hoci je z roku 1969, všetko funguje,“ hovorí Michal a Kateřina ho dopĺňa, že nákladiak ešte dnes stále vonia bukom.
Od jari minulého roka ju zveľaďujú na záhrade u prarodičov na Vysočine. Michal sa o ňu stará po technickej stránke a Kateřina ju zútulňuje. „Snažím sa z toho spraviť útulné miesto a vypiplať to cez záclonky či pekný riad. Zároveň sa snažíme čo najviac zanechať pôvodný stav, ale kombinuje staré prvky s modernými.“
Domácnosť 21. storočia
Nejde o žiadnu tmavú búdu. Vo vnútri je veľa svetla, má 9 okien. Na svoju mobilnú chatu nainštalovali solárne panely, či vykurovanie na sim kartu. „Máme domácnosť 21. storočia,“ tvrdí Michal. Stačí, keď pred tým, ako idú z Prahy do Pragy odstavenej na Vysočine, prezvonia a nákladiak sa automaticky vykúri. Na druhej strane, ponechali si aj pôvodnú pec, do ktorej za prikladá z vonka. Pozornému oku isto neunikne, že z Pragy vyčnieva komín.
Na streche zas Michal zhotovil terasu. „Zdvihol som to tak o 15 centimetrov.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Spotreba
Spotreba vozidla podľa Michala nie je tak závratná, ako by sa mohlo zdať. „Sledujeme veľa cestovateľov, veľa z nich napríklad v Nemecku prestavuje osem kolesové MAN-y, ktoré majú 50 -60 litrovú spotrebu na 100 km,“ hovorí a dodáva: „Vétrieska má papierovo spotrebu 22 litrov. V reály si myslím, že sme schopní jazdiť 100 km na 25/26 litrov.“ Auto má dojazd 1000 km. Je konštruovaná pre maximálnu rýchlosť 60 km za hodinu a má výnimočné vlastnosti v teréne.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Cestovateľské plány
Ak by im situácia, čo sa týka koronavírusu dovoľovala, radi by sa vydali s Pragou na dlhú cestu. „Povedali sme si, že do piatich rokov by sme s ňou chceli ísť niekam na východ aspoň na rok. Do Indie a Nepálu...“
Zatiaľ najdlhšia trasa, ktorú s ňou absolvovali, bola 600 km. Všetky záclonky zostali na mieste a vétrieska perfektne fungovala, tvrdí pár.
Katarína tvrdí, že Praga je pre ňu výstupom z komfortnej zóny. Prečo? Introvertná žena si musí zvykať na pozornosť, ktorú auto vzbudzuje. „Keď sme minulý rok v lete vyrazili na cestu pochopila som, čo je to mať vétriesku. Starší ľudia nám mávali, ukazovali palec hore,“ hovorí a dodáva, že keď raz zastavili v menšom meste, mali zrazu v aute štyri malé deti, ktoré si skúšali volant. Stalo sa aj to, že im ľudia ochotne pomáhali, keď potrebovali pomoc, samozrejme, na oplátku návštevy vétriesky.
„Mne sa páči spojenie nového a starého. Hoci tá spotreba je strašná a spytujem si svedomie, dbáme na ekológiu. Vyriešili sme to tak, že máme víkendové bývanie, do budúcna možno aj viac ako víkendové a nespotrebovali sme žiaden nový materiál. Má to pre mňa zvláštnu atmosféru, príbeh,“ hovorí na záver Kateřina, ktorá sa rovnako ako Michal nevie dočkať, kedy opäť vyrazia na cesty. Možno aj s partiou ďalších nadšencov československého konštruktérskeho skvostu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
