Maďarsko bývalo veľmocou v ťažbe bauxitu, z ktorého sa nákladným procesom získava hliník. Medzi dôležité centrá jeho ťažby patrilo okolie dediny Gánt. Bauxit hýri pestrým spektrom krikľavých odtieňov, a tamojšie opustené povrchové bane si tak vďaka svojmu exotickému sfarbeniu zvoľna získali pozornosť turistov, píše portál iDnes.cz.
Premenil sa na geopark
Navštevujú ho najmä domáci, cudzinci o tejto nevšednej kráse veľmi nevedia. Atraktívny geopark vznikol premenou obrovského povrchového lomu, ktorý leží tesne vedľa cesty z Gántu do Zámoly.
Okrem bauxitových baní sem vábia návštevníkov nádherné lesy, kde sa už prejavuje nádych európskeho juhu. Nájdeš tu aj dolomitové skaliská, zrúcaniny starých hradov, voňavé panónske stepi s bohatou paletou vzácnych bylín aj početné jaskyne. Okolie je zároveň popretkávané hustou sieťou turistických chodníkov.
Pre našich cestovateľov je geopark v Gánte výborným tipom k zastávke počas tranzitu, pretože leží blízko diaľnice do Budapešti. Z Komárna sa sem dostaneš autom približne za hodinu. Návšteva geoparku sa dá skombinovať s pobytom pri neďalekom jazere Velence.
Cez bauxitový lom ťa prevedie náučný chodník s trinástimi zastávkami. Prezrieť si môžeš aj návštevnícke centrum. Dĺžka chodníka je 1,3 kilometra.
Červený Mars aj nehostinná púšť
Geopark je najkrajší za slnečného počasia. Aj my sme tu kvôli pekným snímkam dlho čakali na plné svetlo. Tomuto miestu by si sa mal vyhnúť počas daždivých dní, keď sa povrch lomu zmení na mazľavé oranžové blato.
Bauxit nie je klasická ruda, ktorá sa skladá z jedného nerastu. Naopak, ide o horninu s premenlivým obsahom zložitých minerálov. Bauxit vznikol intenzívnym chemickým zvetrávaním v tropickom podnebí. Tu sa začal vytvárať zhruba pred 110 miliónmi rokov. Tento proces trval s pauzami spolu 30 až 35 miliónov rokov.
Ťažba v Gánte sa naplno rozbehla roku v 1926 a skončila v druhej polovici osemdesiatych rokov. Dovtedy sa Gánt pýšil prvenstvom najväčšieho ložiska bauxitu v Európe. Teraz sa sem opäť vracia príroda a mesačnú krajinu postupne osídľujú prvé pionierske rastliny. Kontrast sviežej zelene s oranžovým okolím je veľmi efektný. Na dne veľkého lomu sa príležitostne objavujú plytké jazierka. K nim si už našli cestu obojživelníky a na stenách povrchových baní zahniezdili sokoly sťahovavé.
Nevľúdna pustatina tak pomaly ožíva, ale stále pôsobí nehostinne. Chvíľami evokuje púšť, inokedy sa zase podobá povrchu ďalekého Marsu.
Miestami z dna lomu vystupujú bizarné útvary obnaženého dolomitového podložia pokrytého krustou minerálov železa a mangánu. Tieto surrealistické útvary pripomínajú hlavy kamenných postáv z tajuplného Veľkonočného ostrova, vulkanické kužele evokujú mimozemskú krajinu zo sci-fi literatúry.
Múzejná štôlňa
Geopark zahŕňa aj malý skanzen banskej techniky a expozíciu vo vnútri múzejnej štôlne, ktorá sa venuje hlbinnej ťažbe.
V útrobách bane sa skrývajú rôzne bizarné stroje, ktoré sa uplatnili v čase veľkokapacitnej intenzívnej ťažby po druhej svetovej vojne. Vtedy sa ohromné množstvo upraveného maďarského bauxitu spracovávalo v bývalom Československu, a to v Žiari nad Hronom, kde vyrástla obria hlinikáreň. Hliník slúžil hlavne potrebám tamojších zbrojoviek.
Podzemná expozícia obsahuje množstvo vyčerpávajúcich informácií. Infopanely samozrejme dopĺňajú dobové fotografie. Nás najviac pobavila snímka pásového dopravníka, ktorý v bauxitových baniach ležmo prepravoval baníkov.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.