Návšteva cintorína Trunyan je jedným z najbizarnejších, najviac neobvyklých a zároveň najviac autentických zážitkov, ktoré môžeš na Bali zažiť. Nie je však ľahké sa k nemu dostať, píše portál iDnes.cz.
Zvláštne pohrebné rituály
V kráteri sopky na brehu jazera Batur sa nachádza dedina Trunyan, v ktorej žije jedna z najizolovanejších komunít na Bali. Miestni narozdiel od iných hinduistických komunít na Bali mŕtvych nepochovávajú do zeme ani nepália. Telá všetkých zosnulých z tejto odľahlej dediny sú po rituálnom očistení dažďovou vodou uložené na posledný odpočinok pod stromom Taru Menyan a chránené bambusovými klietkami.
„Mŕtvoly lákajú zver z okolitých lesov, takže ich pred ňou musíme nejako skryť, kým svaly a tkanivá nezmiznú a nezostanú len kostry,“ vysvetľuje účel trocha netradičných truhiel jeden z miestnych.
Potom, čo sa telo rozloží, pozostalí odoberú lebku zosnulého a umiestnia ju na skalnú plošinu vedľa posvätného stromu. Zvyšok kostry, vrátane darčekov pre zomrelého v podobe fliaš minerálnej vody, obľúbeného oblečenia či menšej hotovosti, končí na hromade oproti "rakvám".
Tento pohľad je porovnateľný so zábermi zo skládok. Z množstva odpadkov však nezriedka vykúkajú ľudské rebrá či stehenné kosti.
Posvätný strom a legendy
Napriek tomu, že pod bambusovými klietkami hnije niekoľko ľudských tiel, ktoré sú v rôznom štádiu rozkladu, nie je ani v parnej horúčave cítiť žiadny zápach. To miestni prisudzujú práve posvätnému stromu, ktorý údajne vydáva vôňu neutralizujúcu zápach zomrelých.
Miesto schované v podhorí aktívnej sopky Batur je navyše opradené mnohými legendami. Medzi dedinčanmi sa napríklad rozpráva, že západný turista, ktorý cintorín v minulosti navštívil, si vzal jednu z vystavených lebiek na pamiatku. Keď však k nemu začala v noci prehovárať, vrátil ju na jej pôvodné miesto. Telo zomrelého však strašilo turistu v snoch už navždy.
Podľa iného príbehu sa skupina turistov z Jakarty, ktorá ukradla z hromady niekoľko kostí, zrútila aj s ich autom zo skaly. Či už sú tieto historky pravdivé, alebo nie, pridávajú miestu na tajuplnosti.
Zjednávanie s miestnou mafiou
Tradičný spôsob pochovávania premenili miestni na zárobkový biznis. Najviac vďaka zvedavosti turistov však prosperuje tunajšia mafia, ktorá ovláda všetku lodnú dopravu na jazere, a ktorá si vďaka svojmu monopolu za niekoľkominútovú spiatočnú jazdu po vode účtuje aj milión indonézskych rupií (približne 57 eur) za jedného cestujúceho.
Iná priechodná cesta k cintorínu neexistuje. Miesto posledného odpočinku Trunyanov je ukryté medzi strmými útesmi, ktoré nemožno prekonať autom ani pešo, a prístup je tak možný iba z jazera. Aj napriek vedomiu tohto faktu sa však rozhodneme zjednávať.
„Musíme kvôli vám pripraviť loď, a to sa nám vôbec neoplatí. Počkajte ešte hodinu. Napríklad príde ešte niekto, kto tam chce ísť, a potom sa môžeme baviť. Ak na to nemáte peniaze, tak to skúste inokedy,“ odmieta nás rozhodne jeden z desiatky mužov, ktorí pofajčievajú v polorozpadnutej búde na parkovisku. Ich ženy a matky sa nám medzitým pokúšajú predať najrôznejšie náramky, obrázky alebo nápoje.
Po ostrej výmene názorov sa nakoniec dohodneme na jednom milióne za troch ľudí. Len detail, väčšina Indonézanov zarába menej ako polovicu tejto sumy za týždeň.
Lodi po pár sto metroch prestane na niekoľko minút fungovať motor, neskôr sa s každým nárazom na vlny zdá, že sa rozpadne. Keď potom vystupujeme z plavidla, nie sme si vôbec istí, či na nás kapitán počká.
Po predraženej ceste loďou požiada turistov na mieste skupina mužov o dobrovoľný príspevok na chod cintorína. V praxi je nutné zaplatiť symbolických 10 tisíc indonézskych rupií (približne 50 centov) za každého.
Podľa informácií ďalších cestovateľov ceny za dopravu neúprosne rastú od pandémie covidu, keď turisti nemohli cestovať do krajiny a mafia tratila. Nejedná sa však o ozbrojených chlapíkov, ktorí by sa návštevníkom vyhrážali. O zjednávanie lepšej ceny sa tak môžete aspoň pokúsiť.
Oblasť Kintamani, v ktorej sa nachádza dedina Trunyan je jednou z najchudobnejších oblastí Bali, takže sa tu nezriedka stretneš so žobrákmi a turistickými pascami, ako je táto. Aj napriek nepríjemnostiam spojeným s cestou je návšteva cintorína nezabudnuteľným zážitkom a jednou z mála možností, ako sa ako turista môže zoznámiť s kmeňom, ktorého viera je popretkávaná animizmom.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.