Písal sa 4. február 1974, keď len 19-ročnú vysokoškoláčku Patty Hearst uniesli z jej apartmánu v Berkeley v Kalifornii. Za únosom stáli ozbrojení muži a ženy - skupina radikálnych anarchistov a extrémistov pochádzajúcich z rôznych spoločenských vrstiev. Nazývala sa ako Symbionská oslobodzovacia armáda (SLA), ktorá sa snažila vyvolať partizánsku vojnu proti vláde USA, píše sa na portáli FBI.
Bola dcéra v vplyvnej rodine
Skupina SLA si bola veľmi dobre vedomá, že Patty pochádza z dobrej a mocnej rodiny a boli si istí, že jej únos sa dostane na titulné strany novín a získa si tak záujem amerických ľudí. Patty bola vlastne dedičkou mediálneho impéria. „Zviazali ju, dali do kufra, zavreli do skrine, zaviazali jej oči a zavreli ju tam na 57 dní. Znásilňovali ju,“ opisuje Leslie Jirsa, producentka filmu „Guerrilla: The Taking of Patty Hearst“ vo videu na portáli BBC.
SLA začala zverejňovať nahrávky, v ktorých žiadali vyše milión dolárov a jedlo za jej prepustenie. V apríli sa ale situácia zmenila. Skupina zverejnila nahrávku, v ktorej Patty hovorí, že sa sama k skupine pridala. O niekoľko dní na to ju kamera zachytila ako spoluúčastníčku pri prepadnutí banky, pričom mala mať aj zbraň. Okrem toho si mala zmeniť meno na Tania. „Skupina fungovala pravdepodobne tak, že ‚ak sa k nám nepridáš, zomrieš‘. Tak sa k nim pridala, vzala zbraň a vykradla spolu s nimi banku,“ pokračuje Leslie. Správy o unesenej žene, ktorá sa zmenila na rebelku, obleteli svet a stali sa senzáciou.
Nebolo návratu
Po tom, čo spolu so SLA vylúpili niekoľko bánk, nebolo pre ňu cesty späť. Stala sa z nej slávna kriminálnička, ktorú začala hľadať aj FBI. „Veľa ľudí ju začalo nenávidieť,“ hovorí Leslie. Následne počas prestrelky s políciou zomrelo viacero členov SLA vrátane muža menom Willie Wolf, ktorý bol známy pod prezývkou Cujo. Patty s ním údajne mala mať vzťah. „Cujo bol nežný, najkrajší muž, akého som kedy poznala. Milovali sme sa tak moc, jeho láska pre ľudí bola tak hlboká, že bol ochotný dať za nich život,“ opísala. Jej oplakávanie muža, ktorý ju uniesol, pobúrilo americkú spoločnosť a následne po jej zadržaní to použili proti nej.
Súd bol pre ňu hrozivý
Keď ju zadržali, Patty sa postavila pred súd. „Postavila sa pred súd ako hrozná osoba, ktorá bola symbolom všetkého toho násilného extrémizmu, ale v skutočnosti taká nebola,“ opísal Robert, režisér spomínaného filmu. „Bola úplne manipulovaná a zneužitá,“ pokračuje Leslie.
Na súde sa snažil sudcu o jej vymytí mozgu presvedčiť aj jej advokát. Okrem toho tvrdil, že Patty má štokholmský syndróm – v tom čase to bol nový pojem, ktorý vznikol vo Švédsku rok predtým, ako vylúpila banku. Napoko ju odsúdili na sedem rokov väzenia.
„Ľudia sa jej pýtali, čo sa jej stalo v tej skrini? Myslím si, že je to traumatické. Asi by sa nikto neopýtal niekoho, kto bol znásilnený, čo sa stalo či ako to urobili,“ hovorí Leslie.
Po dvoch rokoch jej vtedajší prezident Jimmy Carter trest zmiernil. V roku 2001 jej prezident Bill Clinton udelil milosť a bola prepustená na slobodu. Vydala sa za svojho bodyguarda, s ktorým mala dve deti. V živote sa vydala cestou herečky. Ubehli tri desaťročia, kým Patty Hearts svedčila proti SLA. „Keby sa SLA násilne nevložila do jej života, bola by takmer nulová šanca, že by sa hodila do parády, zobrala poloautomatickú zbraň a išla vykrádať banky. Sama robila to, čo musela, aby zostala nažive,“ uzatvára Leslie.