Po celom svete nájdeme rôzne architektonické skvosty, ktoré nám vyrážajú dych. Cestujeme za nimi stovky či tisíce kilometrov, len aby sme mohli obdivovať také diela, ako sú Sixtínska kaplnka, Empire State Building či takmer 9-tisíc kilometrov dlhý Čínsky múr.
Nie každá stavba však mala to šťastie a stihla sa dokončiť. Pompézne projekty často prehrali svoj boj s časom, peniazmi a inými problémami, ktoré spôsobili, že sa ich dodnes nepodarilo dokončiť. Niektorým síce svitá na lepšie časy, iné stagnujú a ďalšie sa navždy stali už len spomienkou. Pozreli sme sa na tie najznámejšie.
Sagrada Familia (Barcelona)
Barcelona je obľúbenou turistickou destináciou Slovákov. Okrem bulváru Ramblas, gotickej štvrte a vysokej sochy Krištofa Kolumba sa dominantou mesta bezpochyby stala aj gigantická katedrála Sagrada Familia od architekta Antonia Gaudího. Táto impozantná budova je vo výstavbe už od roku 1882 a ešte stále nie je dokončená.
Patrí však k tým stavbám, ktoré sa jedného dňa dočkajú kompletizácie. Jej predpokladané dokončenie bolo stanovené na rok 2026 pri príležitosti osláv 100. výročia smrti architekta Gaudího. Pre pandémiu koronavírusu ale šéf stavebnej komisie uviedol, že tento plán nebude možné uskutočniť. Video nižšie ti ukáže, že pred stavbármi je ešte naozaj kopa práce.
Palác sovietov (Moskva)
Jedna z najznámejších sakrálnych stavieb v Moskve je Katedrála Krista Spasiteľa, ktorá dotvára jeho panorámu. Málokto však vie, že pôvodná stavba bola vyhodená do vzduchu a zdemolovaná, takže to, čo dnes vidíš v hlavnom meste Ruska, je len napodobenina dokončená v roku 2000.
Na mieste katedrály mal totiž stáť Palác sovietov, gigantická administratívna budova, v ktorej by sídlila národná vláda. Pôdorys budovy mal 140 metrov a stavba sa mala tiahnuť do 415-metrovej výšky. Na jej samom vrchole mala byť 100-metrová socha Vladimira Lenina, ktorá sa mala týčiť do väčšej výšky ako Empire State Building.
S výstavbou sa v roku 1937 skutočne začalo, no ako už asi tušíš, prišla vojna a z plánov vzišlo. Do roku 1960 sa základy stavby vyčistili, v mieste jamy vybudovali bazén Moskva, ktorý mal priemer takmer 130 metrov. Oceľ zo stavby sa využila na ďalšie projekty, napríklad Veľký krasnocholmský most.
Hotel Rjugjong (Pchjongjang)
Dizajnovo unikátny hotel v tvare pyramídy mal byť svojho času prvou budovou mimo Spojených štátov a Kanady, ktorá sa mohla pýšiť viac ako 100 poschodiami. 330 metrov vysoká budova (pre porovnanie, prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower má „len” 168 metrov) mala poskytnúť až 3-tisíc izieb a mala byť dominantou mesta.
Všetko to znie naozaj skvele, no keď k tomu pridáme fakt, že na budovu majú výhľad ľudia trpiaci hladomorom v centre Severnej Kórey, optimizmus veľmi rýchlo opadne. Stavba nie je dokončená, pretože režim si to jednoducho nemôže dovoliť. So stavbou sa začalo ešte v roku 1987, no niekoľkokrát bola prerušená.
Hotel nie je dodnes otvorený (naposledy sa hovorilo o roku 2013) a momentálne nič nenasvedčuje tomu, že sa v blízkej budúcnosti dokončí.
Torre de David (Caracas)
Projekt 45-poschodovej budovy mal byť ústredím skupiny Confinanzas v hlavnom meste Venezuely. S výstavbou sa začalo v roku 1990, no o štyri roky neskôr sa zastavila po bankovej kríze v krajine a smrti hlavného investora projektu, Davida Brillembourga (po ňom aj názov Torre de David - Dávidova veža)
Budove dodnes chýbajú okná, výťahy, balkónové zábradlia a väčšina základných služieb. Postupne sa do nej neoficiálne nasťahovala komunita približne 5-tisíc ľudí, ktorí v nej našli nový domov. Podarilo sa im zaviezť dokonca elektrinu a do niektorých častí aj tečúci vodu.
21. augusta 2018 bola veža značne poškodená zemetrasením, ktoré spôsobilo čiastočné zrútenie najvyšších piatich poschodí. To malo za následok naklonenie postihnutej časti smerom von o 25 stupňov. Aj napriek tomu ju obyvatelia neopustili.
Národný pamätník Škótska (Edinburgh)
Keď sa Škóta opýtaš, ktorá stavba je ich národnou hanbou, bez váhania odpovedia, že Národný pamätník Škótska. Mali pritom ísť o impozantnú stavbu, ktorá bude navždy pripomínať škótskych vojakov a námorníkov, ktorí zahynuli v napoleonských vojnách.
Cena projektu bola v roku 1822 42-tisíc libier, no podarilo sa vyzbierať iba 24-tisíc. Výbor projektu si tak mohol dovoliť len stavbu základov pamätníka a 12 stĺpov. Celý projekt sa zastavil už v roku 1826 a odvtedy zostal pamätník v nedokončenom stave. Aj preto je neslávne známy ako „Škótska hlúposť“ či „Edinburghská hanba“.
Bratislavské metro (Bratislava)
Áno, aj naše hlavné mesto malo mať podzemný systém mestskej hromadnej dopravy. Výstavba samotného metra sa začala v roku 1988, keď bol položený základný kameň v mieste budúcej stanice Dunaj. Išlo o časť trasy B z Petržalky, zo stanice Lúky Juh do stanice Hlavné Nádražie, v celkovej dĺžke cca 10 kilometrov.
Úsek mal mať deväť staníc: Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná, Hlavné Nádražie. Na južnom okraji Petržalky malo stáť i depo Janíkov Dvor, ktoré sa ako jedná z mála stavieb bratislavského metra začala reálne stavať. Odhadované náklady boli 12 miliárd Kčs a dokončiť sa mala okolo roku 2000.
Výstavba bola v máji 1990 zastavená, keď vtedajší mestský národný výbor pod vedením Romana Hofbauera rozhodol o zastavení všetkých prác a zmene koncepcie. Od tohto rozhodnutia sa fyzická výstavba metra už nikdy neobnovila. Zelený pás krížom cez Petržalku naznačuje, kadiaľ by metro stavali (v tejto časti sa malo metro kopať od povrchu, nie raziť pod zemou).
Momentálne sa táto zelená línia využila na výstavbu električkovej radiály, ktorá bude končiť približne v miestach depa metra Janíkov dvor, ktoré nedávno zrovnali so zemou. Práve električky sa namiesto podzemnej dráhy stali nosným systémom mestskej hromadnej dopravy.