Sériou svojich kníh zmapoval novinár a spisovateľ scénu talianskych zločineckých organizácií tak dôkladne, že si na literárne ceny vyslúžil aj dlhodobú päťčlennú policajnú ochranku a nútený život v exile. Mafiu nahneval tým, že porovnal predstavy bežných smrteľníkov o živote mafiánov s realitou. A nenašiel v nej vilky s bazénmi, rýchle autá, zástupy krásnych mileniek, rozmarnosť či bezstarostnosť. „Nič nemôže byť vzdialenejšej pravde,“ zhrnul Roberto Saviano.
Našiel celkom obyčajné rodiny, byty, kontá. Životy, ktoré neboli nijako zvlášť nablýskané, ktoré sa od ostatných líšili predovšetkým rizikom v podobe nepriateľských gangov na jednej strane a polície či súdov na strane druhej. A bremenom neľudskostí, ktorým mafiánska profesia svojich protagonistov trestá.
Platové tabuľky talianskej mafie
Pokiaľ sa pridáš ku kalábrijskej Ndranghete, začínať budeš ako picciotto d‘onore, „čestný chlapec“. Keď k neapolskej Camore, bude tvojim prvým stupienkom v podnikovej hierarchii guaglione, „chlapec“. V oboch organizáciách si však na tomto najnižšom pracovnom zaradení nezarobíš viac, než koľko by si si zarobili poctivou prácou kdekoľvek inde na talianskom juhu.
Priemerný plat sa totiž pohybuje v prepočte medzi dvetisíc až 3 500 eur mesačne. O tom, aká lákavá ona mafiánska pracovná motivácia je, vypovedá aj fakt, že väčšina pešiakov musí mať bokom ešte civilné zamestnanie. Počas prvých dvoch rokov nie si navyše pre zločineckú organizáciu ničím viac, než spotrebným tovarom. Až po uplynutí tejto približne dvojročnej skúšobnej lehoty, pokiaľ ju prežiješ a osvedčíš sa, môžeš prevziať väčšiu zodpovednosť a aj vyšší plat. Ten potom činí okolo šesť až 12-tisíc eur.
Odtiaľ potom vedie cesta nahor k zástupcom regionálnych šéfov. Tí si v priemere prídu na 30-tisíc eur. Ešte vyššie potom stojí vicecapo, druhý najvyšší po šéfovi. Jeho plat sa pohybuje mesačne okolo 120-tisíc eur. Lenže je to veľmi exponovaná pozícia a nesie so sebou nižšiu životnosť.
Koľko berú jednotliví regionálni šéfovia alebo vodcovia jednotlivých klanov (bossovia) presne, na to už platové tabuľky k dispozícii nie sú. So svojimi niekdajšími príjmami sa vo väzení nechvália.
Existujú však skratky. Cestu "nahor" si môžeš skrátiť plnením špeciálnych zákaziek. Typicky sú nimi popravy a vraždy.
Ale ani tie nie sú platovo ohodnocované nijako enormne. Za nájomnú vraždu sa jednorazovo pripláca v prepočte tri až štyri tisíc eur. Po takejto akcii je navyše vykonávateľ okamžite premiestnený na bezpečnejšie miesto, mimo oblasti, kde obvykle pracuje. „Pred rokmi zavraždil nájomný vrah mladú ženu v Neapole: mučil ju, zabil a spálil,“ opisuje Saviano. „Poslali ho na Slovensko, aby ho úrady nemohli nájsť.“
Mafia sa postará
Zločinecké organizácie však okrem toho ponúkajú sociálne výhody a rôzne formy poistenia. Každý klan ich má hneď niekoľko. O výške nástupného platu pešiaka napríklad rozhoduje jeho sociálna situácia. Pokiaľ je otcom postihnutého dieťaťa alebo sa stará o nemohúcu matku, v rozptyle základného platu automaticky spadne do vyššieho priemeru. Mafia nezabúda na čerstvých novomanželov a slušnou sumou nezabudne pogratulovať ani k narodeniu potomka.
U zločincov sa dobročinnosť a ochota pomáhať javí ako nezvyčajná, ale práve tá sociálna podpora, záujem o blaho svojich členov zohráva významnú úlohu pri budovaní pozitívneho vnútorného obrazu celej organizácie. K mafii sa primárne nepridávajú psychopati s vražednými sklonmi a vnútornou túžbou páchať zlo, hoci určité percento „zamestnancov“ určite tvoria. Členská základňa je tvorená v jadre poctivými a slušnými ľuďmi, ktorí chceli dobro pre svojich blízkych.
Archetypom priemerného picciotto d‘onore nie je sadista, ktorého baví strieľať zo samopalu alebo brokovnice do ľudí. Je ním skôr otec, ktorý chce dopriať svojim deťom štúdium, nemá však peniaze na školné. Štedrý syndikát to reflektuje a na vzdelanie potomkom svojich členov rád prispieva.
Nejde iba však o deti. Každý klan si dáva záležať na tom, aby zúčastnene pristúpil aj k tragickým momentom v živote svojich pracovníkov. „Ak ste v službách mafie zabití, organizácia zaplatí vašej rodine slušný pohreb – a ešte prinesie úmrtné,“ opisuje Saviano. Rodina môže dostať jednorazovú čiastku vo výške 120 až 240-tisíc alebo rozpočítaný mesačný príspevok. Ten je vyplácaný vdove, matke alebo priateľke mŕtveho za predpokladu, že je matkou jeho detí.
Lenže Saviano nezastiera, že mafia neposkytuje nijako dlhodobé perspektívy. Ani pre tých, ktorí nakoniec doputujú na najvyššie posty. „Život mafiánov je pustý a bezútešný. Ľudia si neuvedomujú, že byť mafiánom – dokonca aj bossom – znamená žiť ako krysa lapená v kanáli,“ popisuje.
Mafiáni sú nútení skrývať seba a svoje nečisto zarobené bohatstvo, riskujú pritom život svoj aj svojich príbuzných. Stávajú sa z nich utečenci, ktorí prebývajú v malých podzemných bunkroch a celé dni trávia na ploche o veľkosti niekoľkých metrov štvorcových. Aj väzenské cely by boli často väčšie. Len zriedkakedy uvidí denné svetlo alebo svojich blízkych. Nie sú to dravé prefíkané šelmy, ale roztrasené uzlíčky nervov.
Portál Idnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, pod ktoré spadá aj Brainee.sk