V Indickom údolii Damodar sa nachádzajú jedny z najvýdatnejších ložísk uhlia. Odhad zásob pod zemou sa vraj blíži skoro dvadsiatim miliardám ton. Každoročne z nich ubúda, ale nielen ťažbou. V uhoľnej "peci" totiž zúria desiatky požiarov. Niektoré horia už dlhšie ako sto rokov, uvádza iDnes.cz.
Uprostred tejto pekelnej vyhne stojí mesto Jharia. Skôr teda to, čo z neho zostalo. Oblaky dymu tu často robia vzduch nedýchateľný, zem praská. V puklinách a prepadoch rozpálených jám miznú celé domy. Naboso sa tu rozhodne chodiť nedá, pokiaľ teda nechceš riskovať popáleniny. Zato si tu môžeš zohriať jedlo v hrnci len tým, že ho položíš na chodník. Teplota vzduchu miestami prekračuje päťdesiat stupňov Celzia a na všetkom sa usadzuje popol.
Neexistuje tu poľnohospodárstvo. Voda zo studní sa už dávno odparila, alebo sa stala toxickou. Jharia, sídlo s viac ako osemdesiatimi tisícmi obyvateľov je napriek tomu „živé“, hoci ho nažive udržuje len jeho najväčšie prekliatie – výdatné zásoby uhlia a jeho ťažba.
Krátkodobá radosť
S ťažbou uhlia sa tu začalo v roku 1894. A s veľkou slávou. Jednak preto, že Khas Jharia ako vôbec prvá indická spoločnosť prelomila britský koloniálny monopol na ťažbu nerastných surovín. Indické uhlie tu kopali Indovia pre indické železnice a oceliarne.
Druhým dôvodom na radosť bolo, že sa uhoľné pole ukázalo byť nad očakávania výdatné. Pokrýva plochu skoro 280 kilometrov štvorcových, zdalo sa byť nevyčerpateľné. Z osady Jharia tak skoro cez noc vyrástlo prosperujúce mesto a stredisko oblasti, v ktorej sa vyše 400 000 indických baníkov spúšťalo do viac ako dvoch stoviek hlbinných baní. Ale radosť v tejto metropole uhoľného kráľovstva dlho nepretrvala.
Najneskôr v roku 1916, ale možno už o niečo skôr, boli v banských dielach zaznamenané prvé požiare, ktoré rýchlo postupovali šachtami a nešli uhasiť. Dve doposiaľ najhlbšie a najvýnosnejšie bane, Khas Jharia a Golden Jharia, siahajúce desať podlaží pod úroveň terénu, preto museli byť uzavreté a na povrchu zahrnuté zeminou.
Problém s ohňom sa tým vyriešiť nepodarilo. A netrvalo dlho, kým sa znova pripomenul. O deväť rokov neskôr sa obe uzavreté bane zrútili do seba a prepadli. Vo vzniknutom kráteri zmizla banská veža, sklady, kancelárie a ubytovne baníkov.
Povrchová ťažba
V tridsiatych rokoch sa už tých puklín a horiacich štrbín, ktoré sa objavovali na povrchu v širokom okolí, dalo napočítať desiatky. Väčšina obyvateľov, ktorí tu len hospodárili alebo zaisťovali služby, mesto radšej opustila. Do ich opustených domov sa väčšinou nasťahovali ďalší baníci. Pretože požiar zúriaci pod zemou – aj narastajúce riziká života na povrchu – akcelerovali rýchlosť ťažby. Ponáhľalo sa, aby sa podarilo vyťažiť čo najviac uhlia, než ho strávi oheň.
Keď v roku 1934 zasiahlo údolie Damodar zemetrasenie, už aj tak dosť zlá situácia sa ešte zhoršila. Pukliny v podloží totiž napomohli rozšíreniu požiarov. Zo 133 vtedy existujúcich baní už horelo v štyridsaťdvoch z nich. Predposlednou kapitolou z histórie ťažby v okolí mesta napísali sedemdesiate roky. Vtedy došlo jednak k znárodneniu, a tiež sa pristúpilo k novému riešeniu spaľujúceho problému. Už sa tu neťažilo v hlbinných, ale povrchových baniach.
Ako sa čoskoro ukázalo, ani toto nebol najšťastnejší postup. Povrchová ťažba síce znížila náklady aj priame riziká pre baníkov, ale k ohňom sa dostávalo viac vzduchu. A odvtedy život v Jhari nepripomína doslova peklo na zemi.
Zostávajú kvôli peňiazom
Prečo by niekto vôbec na takom mieste chcel zostávať. Nepotešujúcou odpoveďou je, že na 300 miliónov obyvateľov Indie, predovšetkým v severozápadných regiónoch, kam patrí aj Jharia, žije na samej hranici biedy. Existovať musí s priemerným denným zárobkom okolo tridsaťdva rupií denne. To je približne 50 centov. Baníci z Jharia si však zarobia päťkrát toľko.
Indická vláda sa už niekoľkokrát pokúšala situáciu v Jhari riešiť. Neúspešne. V roku 2020 napríklad predstavila plán na presídlenie 79 500 rodín z dymom zamoreného údolia Damodar. Do dnešného dňa sa nepodarilo presťahovať viac ako päťtisíc z nich. Príčinou neúspechu je aj to, že ono sídlisko v mestečku Belgharia, ktoré má byť tým náhradným bývaním, neponúka žiadnu prácu.
Preto baníci v Jhari, kde im pôda doslova horí pod nohami, zostávajú. Za možnosť pracovať a na regionálne pomery slušne zarábať pritom neustále ohrozujú vlastné životy, ktorý si pobytom v rozpálenej uhoľnej peci značne skracujú.
Portál Idnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.sk