Beliavsky dúfal, že svojou prvou knihou The Pyramid Mind prinesie svetu mier. Dnes je v Kyjeve, má na sebe vojenskú uniformu a prezrádza, ako prežil rok vojny. Mladý 33-ročný muž síce bojuje, no patrí medzi tých šťastnejších, ako uvádza pre The Guardian. „Momentálne nie som v prvej línii. Nie som ukrátený o spánok ako v marci a apríli minulého roka.“ Vtedy bránil obkľúčený Kyjev. „Bolo to šialenstvo. V noci sme spali len tri hodiny,“ prezradil.
Teraz pracuje v tíme kybernetickej bezpečnosti. „Je to ťažké, ale zvládame to. Nikdy som si nemyslel, že v Európe sa znova uskutoční vojna takej intenzity. Nie je to príjemný zážitok,“ priznal Beliavsky.
Pacifista s puškou v ruke
Kým nevstúpil do armády, vždy sa považoval za pacifistu. „Bol som viac zdesený pri pomyslení na to, že budem brať životy, ako byť zabitý. Život je dar a musíme si ho chrániť. Vždy som cítil, že mojim poslaním je pomáhať ľuďom.“ Niet divu, že niekoľko týždňov pred prihlásením sa do služby váhal. Ísť do vojny bolo zradou jeho hodnôt.
Ale neísť do vojny by bola ešte väčšia zrada. „Nebola iná možnosť. Najmúdrejší ľudia na svete sa pokúšali vyjednávať s Ruskom a neuspeli. Dospel som k presvedčeniu, že v niektorých prípadoch sa človek musí postaviť a brániť sa.“
Chcel byť diplomat
Po stáži na ukrajinskom veľvyslanectve v Kazachstane rok pracoval na medzinárodných vzťahoch v Štátnej sporiteľni Ukrajiny. „Myslel som si, že toto bude cesta ako bojovať za mier.“ Prezradil Beliavsky, ktorý sa chcel najprv stať diplomatom. Potom však začal študovať psychológiu a filozofiu na Warwick University vo Veľkej Británii, a popri tom pracoval aj na svojej knihe.
The Pyramid Mind je podľa Beliavskeho „model riadenia mysle“, ktorý vysvetľuje, ako je myseľ organizovaná, ako funguje a ako ju najlepšie vychovávať. Počas pandémie sa vrátil z Veľkej Británie do Kyjeva. Ako IT expert počas práce na svojej knihe vyvíjal aplikácie na zlepšenie duševného zdravia, to mu však prekazila vojna.
Vojna všetko zmenila
Vlani v marci vstúpil do armády ako poručík. „Spíš málo. Príliš málo. Potom sa presuniete so svojou vojenskou jednotkou na svoj kontrolný bod a hliadkujete vo svojom okrese. Komunikujete s ostatnými jednotkami a snažíte sa zajať sabotérov a udržiavať poriadok v uliciach,“ opísal svoj bežný deň v prvej línii.
Na otázku, aké je pre pacifistu používať zbraň odpovedal veľmi opatrne. „Dúfam, že som nikoho nezabil.“ Nemôže si ale byť istý. „Veci sa udiali tak rýchlo, že jednoducho všetko nezbadáš,“ priznal. „No, našťastie som zbraň nemusel používať príliš často,“ dodal.
Beliavsky v rámci svojho voľného času pomáha vojakom psychoterapiami. Hovorí, že jeho psychológia pomohla jemu aj ostatným vyrovnať sa so strachom. „Vojaci žijú v stereotype, že ak cítia strach, sú slabí. A ja sa ich snažím túto blbosť odnaučiť.“
Najväčší strach
Najväčší strach zažil v deň nástupu do armády. „4. marca, v deň, keď som vstúpil do armády. Zobudil som sa o štvrtej ráno a počul som, že v jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny prebiehali bitky. Vypukol požiar a Rusi ostreľovali jadrovú elektráreň. Bola to tá najstrašnejšia vec, akú som v živote cítil, pretože ak by došlo k výbuchu, netýkalo by sa to len Ukrajiny – zasiahol by to celý kontinent,“ opísal mladý vojak.
Ďalšou z jeho najväčších obáv je, že vojna oberá jeho ľud o ľudskosť. „Vidím, ako sa ľudia menia kvôli vojne. Vidím, že sa stávajú tvrdšími, a mám zlomené srdce, pretože Ukrajinci sú mimoriadne spoločenskí, priateľskí ľudia," vysvetlil.
Čo sa týka budúcnosti Beliavského, tak dúfa, že si založí rodinu, bude pracovať na druhej knihe a na vytvorení aplikácie, ktoré pomôžu ľuďom s ich duševným zdravím. Dokonca aj teraz pracuje na aplikáciách na podporu ľudí počas vojny.