Dokážu sa podržať, ale aj poukázať na svoje chyby. V priebehu rokov sa dostali do rôznych situácií, na ktorých sa dodnes smejú. Hranice, hanba ani filter do kamarátstva nepatria. Pri príležitosti Dňa najlepších priateľov sme spísali príbehy mladých Sloveniek, ktoré sa poznajú dlhé roky.
Nemajú pred sebou hranice, súkromie, filter ani hanbu
Veronika s Laurou sa doslova poznajú celý život. Narodili sa dva týždne po sebe a vyrastali na tej istej ulici. „Zažili sme spolu doslova všetko – od prvého zubu až po o chvíľu prvé šediny. V našom priateľstve hralo rolu aj to, že nikdy nebol medzi nami priestor na dusno. Keď to bolo potrebné, pobili sme sa,“ smeje sa Veronika.
Laura zas pripisuje silu ich priateľstva úprimnosti a otvorenosti. „Dokážeme sa podržať, ale často si zrkadlíme aj naše chyby. Nikdy medzi nami nevznikla tenzia, ktorá by bola spôsobená niečím nevypovedaným. Vždy sme spolu hovorili o hocičom, niekedy možno aj viac, ako bolo potrebné,“ doplnila.
Ich priateľstvo je výnimočné aj vďaka tomu, že nemajú pred sebou žiadne zábrany. „Poznáme sa tak dokonale, že úplne chápeme naše myšlienkové pochody. Veronika mi väčšinou rozumie lepšie ako ja sama sebe, a myslím si, že je to obojstranné,“ prezradila Laura. „V podstate si vidíme do hlavy, a keď sa rozprávam s Laurou, mám pocit, akoby som sa rozprávala sama so sebou. Niekedy aj zabudnem, či som jej niečo povedala, alebo som si to len pomyslela. Nemáme pred sebou žiadne hranice, súkromie, filter ani hanbu,“ pridala sa Veronika.
V priebehu rokov sa dostali do rôznych bizarných situácií, pri ktorých sa niektorým možno zastaví rozum. „Spomínam si, ako mi celý deň vyvolávali ľudia, že by mali záujem o využitie fekálneho vozu, ktorý v reálnom živote nevlastním. Zažila som asi šesť najzvláštnejších konverzácií v mojom živote, až som sa dozvedela o Laurinom žarte s fejkovým inzerátom na majiteľa ‚hovnocucu‘ s mojím číslom,“ hovorí so smiechom Veronika.
Ďalej spomína na to, ako ju najlepšia kamarátka nechala na Malte bez slnečníka počas najväčšej horúčavy. „Stratila sa mi a o päť hodín neskôr ma našla polomŕtvu s pľuzgiermi po celom tele, keď sa o mňa starala záhadná švédska babička,“ dodala.
Zmätené pohľady a vtipné videá
Táňa s Vanesou sa stretli v materskej škole. Už tam sa začal písať ich príbeh a najlepšími priateľkami sú 18 rokov. „Obe vieme, že aj keď sa dlhšie nevidíme, hneď, ako sa stretneme, nadviažeme na to, kde sme naposledy skončili bez trápneho ticha. Vieme, že sa môžeme na seba spoľahnúť a nikdy by sme neurobili niečo, čo by mohlo tej druhej ublížiť,“ priblížila Táňa.
Prešli si spolu bezstarostným detstvom, tínedžerskými „starosťami“, ale aj prvými láskami. „Koncom strednej školy sme mali ťažšie obdobie, keďže každá z nás chodila na inú školu a boli sme zavalené či už školskými, alebo súkromnými povinnosťami. Ostali sme v priebežnom kontakte, no na vysokej škole sa náš vzťah vrátil do pôvodného, respektíve lepšieho stavu. Sme ako sestry,“ skonštatovala Vanesa.
Na spoločných historkách, ktoré majú, sa smejú aj dnes. „Keď sme boli tínedžerky, nakrúcali sme vtipné videá. S odstupom času ich vnímame ako trápne, no sú plné hlášok, ktoré používame aj dnes. Neraz žartujeme, že ich pustíme na našich svadbách, no obe vieme, že takýto materiál sa nemôže dostať na verejnosť,“ smeje sa Táňa.
Rady sa bavia aj na nedávnej návšteve Rakúska, kam obe išli pracovať ako čašníčky. „Chalan z Bulharska si od nás vypýtal ‚šubi dubi‘. Zmätene sme na seba pozreli, predsa, znie to všelijako. Po chvíli sme sa však dopracovali k tomu, že chcel len obyčajné špáradlo, no toto slovo nabralo v našich životoch úplne iný rozmer. Používame ho aj v súvislosti s bežnými vecami. Je skvelé, že máme interný humor, ktorému rozumieme len my,“ objasnila Vanesa.
Majú úplne iný vkus na chalanov
Lenka s Lailou sa skamarátili na základnej škole a najlepšími priateľkami sú dodnes. Hoci sa vidia iba raz za rok, keďže Laila žije v Qatare, nič to nemení na tom, že si dokonale rozumejú už viac ako pätnásť rokov. „Vždy, keď sa stretneme, dobehneme to, čo sme zameškali. Pamätáme si drámu spred roka, aby sme vedeli, na čo nadviazať. Môžeme si povedať čokoľvek,“ prezradila Lenka s tým, že najkrajším momentom je, keď sa k sebe po roku vždy rozbehnú.
Lenka spomína aj na detské časy. Pre Lailu bola jednou z mála ľudí, ktorých vo Svite poznala. Naopak, pre ňu bolo vzrušujúce mať kamarátku, ktorá žije a študuje v Malajzii. „Následne naše priateľstvo prerástlo do rovnakého, pokryteckého, zmyslu pre humor, spontánnosti aj schopnosti rozprávať sa o vážnejších životných a existenčných otázkach,“ vysvetlila.
V priebehu rokov zažili mnoho zážitkov, na ktorých sa smejú. „Spomínam si, že keď sme boli na shishu, Laila sa chcela predvádzať, no rozkašľala sa. Nevedela som sa prestať smiať, zatiaľ čo čašník mal o ňu obavy,“ zaspomínala Lenka. „Mňa vždy pobaví, keď ideme s Lenkou neskoro večer na autobusovú stanicu. Aj dnes ma musí učiť, kto môže byť nebezpečný alebo na koho by sme si mali dávať pozor. Ja si často neuvedomujem, kto je v našom okolí, čo je dôkazom toho, že sme vyrastali v iných krajinách,“ doplnila Laila.
Aj napriek tomu, že si v mnohých oblastiach rozumejú, pri výbere chalanov sa nezhodnú. „Máme úplne iný vkus. Vždy, keď si ukazujme svojich ‚crush‘, už len z princípu hodnotíme výber tej druhej ako chabý,“ povedala so smiechom Lenka.
Priateľstvo nabralo rodinný rozmer
Lukáš sa s Peťom priatelí od detských čias. Na ihrisku hrávali hokej, neskôr futbal, pričom ich vzťah sa začal prehlbovať až v čase, keď zmaturovali. Vždy sa mali o čom rozprávať, taktiež mali aj podobný zmysel pre humor, čo platí dodnes. „Peťovi sa v marci tohto roku narodila dcérka. Mal som česť stať sa krstným otcom, a tak sa naše priateľstvo premenilo na rodinný vzťah, ktorý je výnimočný,“ uviedol Lukáš.
Chalani taktiež zažili mnoho bizarných chvíľ, ktoré však poňali chlapsky. „Pred pár rokmi sme sa rozhodovali, čo budeme robiť v daný večer. Chceli sme ísť len tak zľahka na radler a pizzu. Nakoniec sme išli vlakom z Popradu do Košíc, skončili sme sa diskotéke a ranným vlakom sme sa vracali domov,“ uzavrel Lukáš.