Lacný čínsky tovar nás môže vyjsť draho

Európska únia vrátane Slovenska robí v obchodných vzťahoch s Čínou zásadnú chybu. V priebehu desaťročí sme do Číny vyviezli technológie a ulakomili sa na lacný tovar. Následky sa dostavili rýchlo. Kolabujú celé odvetvia priemyslu, podniky končia s výrobou, prípadne ju presúvajú do Číny a ľudia v členských štátoch EÚ prichádzajú o prácu. Začalo sa to obuvníckym a odevným priemyslom. Tentoraz je ohrozený maloobchod a ťažký priemysel kolapsom oceliarskej výroby. Nedá sa to nazvať inak ako poškodzovanie európskeho trhu, ktoré si spôsobujeme sami. Potom sa nemôžeme čudovať, že na tejto agende si populisti dláždia cestu k moci. Tak, ako to naposledy predviedol Donald Trump.

V roku 2015 bolo najväčšie pasívne saldo slovenského zahraničného obchodu práve s Čínou. Ide o pasívne saldo vo výške 4,6 miliardy eur. Preto, pokiaľ platí téza premiéra Roberta Fica, že Čína si pragmaticky, a nie ideologicky presadzuje svoje národné záujmy, tak sa nemusí ako premiér predsedajúcej krajiny Rady EÚ pred čínskymi predstaviteľmi triasť, ale klásť podmienky obchodných vzťahov.

Pritom pointa lacných tovarov stojí na nedodržiavaní emisných obmedzení, neexistencii prísnych noriem výroby a nedodržiavaní práv zamestnancov. Je paradoxné, že takouto otvorenosťou európskeho trhu voči Číne likvidujeme v prvom kroku náš priemysel a dávame im možnosť slušne zarobiť. V druhom kroku prichádza voľný čínsky kapitál a skupuje kolabujúce európske firmy (napríklad oceliareň v Srbsku a možno aj v Košiciach), alebo, ako to zaznelo v uplynulých dňoch na Slovensku, aj dopravnú infraštruktúru v podobe bratislavského letiska. Len aby sa nám nestalo, že jedného dňa si nás kúpia celých aj s vládou.

Potrebujeme sa vrátiť do pozície, že značkové tenisky vyrobené v Nemecku alebo na Slovensku budú zárukou kvality a budú spoľahlivo konkurovať čínskym na spoločnom európskom trhu. Tak ako to funguje v automobilovom priemysle. Dnes sa ocitáme v pozícii, že v určitých odvetviach neprodukujeme tovar a neinkasujeme zaň peniaze. Pre Čínu je európsky trh dostatočne lukratívny na to, aby oň zabojovala a aby sme my diktovali podmienky a nestáli v pozore, ako zareagujú čínski predstavitelia, keď sa na oficiálnom stretnutí hovorí o dodržiavaní ľudských práv.

Dostávame sa do situácie, keď sa európsky trh deformuje dvojakým prístupom k podnikateľským subjektom. Jedna skupina sú čínski podnikatelia, ktorí nemusia vo výrobnom procese dodržiavať prísne európske normy, emisné kvóty a zamestnanecké práva. A na druhej strane sú európski podnikatelia, ktorí musia dodržiavať všetko. Za takýchto okolností naši podnikatelia nedokážu konkurovať lacným čínskym tovarom. Preto jediným riešením by mala byť ochrana nášho priemyslu prostredníctvom vysokého dovozného cla a presun výroby späť do Európy. Keďže čínske firmy nedodržiavajú pravidlá, mali by platiť za svoj tovar minimálne štyristopercentné clo.