Centrálne banky: kam sa až vyšplhajú úroky v roku 2023?

Hoci americká inflácia v novembri zmiernila tempo svojho rastu už piaty mesiac za sebou, ani novembrových 7,1 percenta nebolo dosť na to, aby sa bezprecedentne prudké zvyšovanie úrokových sadzieb v Amerike a vo svete skončilo. Americké akciové trhy sa desať dní pred Vianocami nadýchli k divokej rely v nádeji, že sa najdynamickejšie priškrcovanie opaskov menovej politiky v novodobej histórii skončí, no optimistické očakávania sa ukázali ako márne a zisky špekulantov krátkodobé.

Americký Fed, ECB, ale aj Švajčiarska národná banka a Bank of England napli svaly a v priebehu dvoch obchodných dní zvýšili protiinflačný múr o ďalší rad úrokových vlnolamov. Tak ako po väčšinu roka 2022 to bol americký Fed, čo v boji s démonom inflácie zavelil do útoku a ostatné centrálne banky vyspelej časti sveta nasledovali. Zatiaľ čo ostatné významné centrálne banky tento týždeň mierne zmenili svoj postoj, Európska centrálna banka sa rozhodla pre jastrabí obrat. Teraz sa zdá, že ECB bude na vianočnú večeru požierať holubice.

Menová politika vo svete zohráva kľúčovú rolu vo vývoji cien jednotlivých tried aktív, a preto je z investičného, ale aj zo spotrebiteľského hľadiska mimoriadne dôležitá. Rastúce úrokové sadzby majú vplyv nielen na cenu peňazí, za ktorú si obyvateľstvo, domácnosti a firmy požičiavajú od komerčných bánk, ale aj na výnosy dlhových cenných papierov. Tie s rastúcimi referenčnými úrokovými sadzbami stúpajú a ich ceny, ktoré sú ich inverznou funkciou, naopak, klesajú. Investičné a penzijné fondy, ktorých väčšiu časť majetku tvoria dlhopisy, sú nútené preceniť majetok vo svojej držbe negatívne.

Vieme, kto ...