Na rozdiel od akciových trhov, kde sa za medvedí trh považuje pokles o viac ako 20 percent od vrcholu, sú definície na devízových trhoch trochu voľnejšie. Britská libra sa oslabila oproti doláru o 24 percent a medzi menami krajín G10 je prepadákom tohto roka. Dokonca je na tom horšie ako japonský jen. Aj keď je to len vďaka tomu, že Japonsko minulý týždeň prvýkrát od roku 1998 intervenovalo na podporu jenu.
Typická menová kríza na rozvíjajúcich sa trhoch však vyzerá oveľa dramatickejšie. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa výmenné kurzy prepadli o 50 či 80 percent. Pády mien takého veľkého rozsahu boli zväčša dôsledkom porušenia podmienok kurzového režimu. Britská libra je toho dodnes učebnicovým príkladom. Svoj záväzok udržať stabilitu meny oproti ostatným európskym krajinám umelým nadhodnotením libry nedokázala dodržať.
Jadrom problému libry je, že energetický balíček ochranných opatrení novej britskej vlády premiérky Liz Trussovej bude stáť vládu 150 miliárd libier a daňové úľavy ďalších 45 miliárd libier. To všetko v prostredí hroziacej ekonomickej recesie. Britská agentúra pre riadenie dlhu zvýšila emisnú kvótu na budúci rok na 193,9 miliardy libier, čo z Veľkej Británie robí fiškálne nedôveryhodnú krajinu. Aspoň z pohľadu devízových obchodníkov. Neistota však zasiahla aj dlhopisové trhy, keď výnosy 30-ročných obligácií britskej vlády poskočili nad päť percent, čo je najvyššia úroveň za posledných 20 rokov.
Čierna streda a George Soros na výslní
V druhej polovici 80. rokov vládla Veľkej Británii Železná lady Margaret Thatcherová tvrdou rukou. Zaslepená dogmou voľného trhu a obchodu krajina odmietla vstúpiť do mechanizmu vý...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.