Eurozóna je na ceste k plánovanej ekonomike. Volám to japonizácia Európy, hovorí pre HN nemecký ekonóm

Začnem neortodoxne, futbalom. Lipsko cez víkend po prvýkrát vo svojej krátkej histórii získalo Nemecký pohár. Ako je to možné?

Je to dané hlavným sponzorom, ktorým je Red Bull. Jeho marketingovou stratégiou bolo nielen vybudovať silný rakúsky, ale aj nemecký futbalový klub. Pre Lipsko je víťazstvo v pohári veľká vec, lebo futbalové kluby druhého sledu zväčša nie sú tak dobre organizované, aby víťazili. A zrazu je tu malý a mladý klub, ktorý je riadený profesionálne a väčšine ľudí sa to veľmi páči.

Je to symbol kapitalizmu?

Áno, svojím spôsobom je to dôkaz, že kapitalizmus funguje. Je to dôkaz, že ak má investor k dispozícii balík peňazí, o ktorý sa stará profesionálne, môže mu priniesť finančný aj reputačný zisk.

Fenoménom nemeckého futbalu je Bayer Mníchov. Ten roky vyhráva trofeje jednu za druhou. No aj to je podľa mňa dôsledok extrémne stimulačnej politiky ECB. Z nulových či záporných úrokových sadzieb totiž profitujú najmä veľké podniky a vo futbale sú to veľkokluby. To podľa môjho názoru nie je žiaduce. Ani v biznise, ani v športe.

Skúsme od futbalu prejsť k ekonomike. Čo sa dnes vo svete pokazilo?

To nie je otázka dneška, ale dlhodobý trend. Pred dvoma až troma dekádami začali centrálne banky v hlavných menových zónach sveta znižovať úrokové sadzby. Keď krízy pominuli, s návratom na pôvodné úrovne úrokových sadzieb často váhali. No a v tom poslednom cykle znížili úrokové sadzby až na nulu či dokonca do záporného teritória, pričom spustili masívne programy nákupu vládnych dlhopisov. To podporilo vlády, aby míňali čoraz viac a priviedlo to svet do situácie, keď je hospodársky rast závislý od nízkych úrokov a vládnych výdavkov. No a to je príliš nestabilná pozícia.

Päť dôsledkov zvýšenia úrokových sadzieb ECB

Napriek tomu, že v mnohých krajinách eurozóny vládne deficity neustále zvyšujú ich dlh, Nemecko je výnimkou. Prečo je rozdiel medzi ním a južanskými štátmi eurozóny taký priepastný?

To vyplýva z rozdielnych pozícií centrálnych bánk v období pred vstupom do eurozóny. Bundesbanka bola už vtedy neutrálna a odmietla sa podieľať na financovaní vládneho dlhu. Verejné výdavky musela vláda riešiť zvyšovaním daní. Teda musela návrhy zákonov schvaľovať demokraticky v parlamente. A to je ten rozdiel medzi Nemeckom a napríklad Španielskom, Talianskom a Francúzskom, kde boli centrálne banky dlho závislé od ministerstiev financií a podporovali vládne výdavky, ktorých výsledkom bola vyššia inflácia. Jadro vládnych výdavkov tak bolo financované prostredníctvom rastúcich cien.

Ktorý model je lepší?

Jednoznačne ten nemecký. Nemecko viedlo politiku silnej meny a nemecká marka sa oproti väčšine mien sveta dlh...