Robert Fico odštartoval kampaň najlepšie, ako mohol. Postavil na svoju stranu elitu – a starostlivo vyskladanú tak, aby v nej nesvietili socialisti, ale „druhá strana“. Sprava po stred, vrátane ľudí Ivety Radičovej.
Bol to výborný reklamný ťah.
Fica môže vo voľbách zlomiť len jediná vec. Imidž „socialistického diabla“. Teda imidž neprijateľnosti pre pravicových a nerozhodných voličov. Na tomto pohorel Mečiar v prezidentských voľbách 1999. A 2004. Pre milión ľudí bol vtedy spasiteľ. A pre všetkých ostatných bol diabol. Preto Mečiara porazili aj také drevá ako Schuster alebo Gašparovič. Mečiara zabíjal strach z Mečiara.
Čítajte viac: Fico pritvrdzuje v boji o prezidenta. Títo ľudia z elity ho podporujú
Fica by mohol zabiť strach z Fica.
Zatiaľ to tak však vôbec nevyzerá. Dôvody sú dva. Po prvé, Fico v stredu ukázal, že je prijateľný pre elitu, vrátane tej liberálnej a konzervatívnej. Po druhé, pravici dnes chýba Dzurinda (alebo jeho žiak), ktorý by hystericky behal po Slovensku a strašil by ľudí, že Fico je slovenský Putin a že ho treba zastaviť.
Vlastne, tie dôvody sú tri. Tretím dôvodom je samotný Fico.
Ficovi treba uznať, že je jediným slovenským politikom, ktorý sa dokáže vyvíjať a meniť. Nie len pretvarovať. Vyvíjať a meniť. Evolučne.
V roku 1989 bol Fico snaživý komunista. Lebo vtedy sa darilo snaživým komunistom. Po roku 1990 bol v SDĽ ambiciózny ľavičiar. Aby postúpil hore... Po roku 2000 bol radikál, ktorý hovoril o treste smrti. Lebo mal novú stranu a potreboval provokovať. Po roku 2006 bol zúrivý a agresívny patriot. Lebo potreboval zhltnúť Mečiarových voličov. A od roku 2012 je umiernený, priateľský a pre všetkých prijateľný... Lebo chce byť prezident.
A čarovné na tom je, že on to nehrá. On taký jednoducho je. Nemusí nič predstierať. Jeho organizmus sa vždy dokonale prispôsobí „dobe“.