Zrejme všetci sa zhodneme v názore, že spravovať peniaze efektívne je niečo samozrejmé a nežiada si to od nikoho a pre nikoho špeciálne uznanie či chválu. Tak je to aj v prípade vládou pripravovaného projektu, aby podniky, ktoré podnikajú v mene štátu, sústredili časť svojich zdrojov v štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB). Prečo? Dôvody sú logické, a teda samozrejmé, a to nielen pokiaľ ide o väčšiu efektívnosť vo financovaní podpory malých a stredných podnikov, preto bola totiž táto banka založená, ale tiež o prispenie k ekonomickejšiemu riadeniu štátneho dlhu.
Dnes SZRB používa na financovanie projektov svojich klientov, ktorí nikdy nepatrili k hlavnej klientele komerčných bánk, len vlastné zdroje a úverové linky zo zahraničia. Na rozdiel od ostatných bánk nemá ako zdroj financovania vklady, teda to, čo v období pred reštrukturalizáciou bánk v 90. rokoch nazval bankár jednej z najväčších bánk na Slovensku "to najcennejšie, čo banka má". Pochopiteľne, veď vklady sú najlacnejším zdrojom financovania, iste lacnejším ako zahraničné úverové linky, ktoré v čase svetovej ekonomickej krízy zvyšujú rizikovú maržu. Samozrejme, že z hľadiska časového súladu vkladov a úverov, ktoré poskytuje SZRB, nepôjde o hlavné využitie získaných vkladov, ale skôr o doplnkové, ktoré asi neprekročí 20 % objemu vkladov, avšak i tak to umožní podporiť viac podnikateľov, a teda vytvoriť viac pracovných príležitostí. Významným nástrojom využitia týchto vkladov však môžu byť operácie banky pri riadení štátneho dlhu v spolupráci s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a práve efektívnosť jeho spravovania a každý príspevok k tomu je prirodzenou povinnosťou štátu. A to, že štátne firmy nesmú na tom strácať, je opäť samozrejmosť.
Vláda SR poskytla slovenskému bankovému sektoru veľmi významné bankové stimuly, ktoré im pomohli prežiť snáď tie najhoršie časy tejto krízy. Spomeňme si napríklad na stopercentné ručenie za bankové vklady, program rýchlych záruk, keď štátna SZRB ručí až do výšky 55 % objemu úveru klientovi komerčnej banky, zavedenie bonifikácie úrokovej sadzby pri hypoúvere a teraz pripravovaný projekt riešenia skupiny delikventných hypotekárnych úverov a pripravovaný štátny príspevok pre mladomanželské úvery. Hovoriť preto v súvislosti so spomínaným projektom ako o akcii, ktorá je namierená proti bankám, je, dúfam, len nepochopením jeho zmyslu, a nie lacným populizmom.