Trvalou výzvou pre každú krajinu je zabezpečiť, aby sa životná úroveň časom zvyšovala, aby dnešní dospelí poskytovali svojim deťom lepšie príležitosti, než mali oni. Kľúčom k zvyšovaniu životnej úrovne je lepšia produktivita – väčší výstup z danej úrovne vstupov. Existuje však aj súvisiaca výzva, a to zabezpečiť, aby sa nárast produktivity všeobecne rozdelil: aby bol rast inkluzívny.
Ekonómovia, ktorí radia vládam, majú k dispozícii súbor nástrojov – štrukturálne reformy na liberalizáciu obchodu, trhu s tovarmi a finančných trhov – ktoré odporúčajú na dosiahnutie vyššej produktivity.
Tieto reformy sú často navrhnuté tak, aby sa v hospodárstve viac presadili trhové sily a slobodné podnikanie. Je však pozoruhodné, že tento prístup, ktorý sa označuje ako washingtonský konsenzus alebo neoliberalizmus, v politike posledných vlád USA do veľkej miery chýba.
V predchádzajúcej práci sme spolu s kolegami zdokumentovali globálne zastavenie hospodárskej liberalizácie od 90. rokov 20. storočia. Preskúmali sme vnútroštátne právne predpisy a oficiálne webové stránky, aby sme vypracovali opatrenia na štrukturálne reformy na trhu výrobkov, trhu práce a finančnom trhu.
Toto zastavenie je výrazným zlomom oproti predchádzajúcim desaťročiam a je znepokojujúce vzhľadom na prepojenie medzi liberalizáciou a produktivitou a nevyhnutnosť silného rastu na podporu ekologického a demografického prechodu.
Na obnovenie reformnej dynamiky je potrebná istá dávka transparentnosti, pokiaľ ide o to, čo liberalizácia môže a nemôže priniesť. Niektorí si všimli, že multilaterálne inštitúcie, ako napríklad MMF, sú vo svojich hlavných publikáciách menej naklonené presadzovaniu reforiem, a vyvodili z toho záver, že to odráža oslabené nadšenie pre reformy.
Zostáva vám 36% na dočítanie.