Krajinám EÚ sa nedarí celkom podľa plánov dosiahnuť ciele, ktoré si vytýčili v oblasti vzdelávania. Pri dosahovaní tempa zmien sa nedarí plniť skoro žiadnu z mét stanovených pre rok 2010. V troch z piatich ukazovateľov sa však darí dosahovať dobré výsledky Slovensku a Česku. Zatiaľ čo vyššie stredné vzdelanie nedokončí v Európskej únii v priemere 15 percent študentov, v ČR je to len 6,4 percenta, u nás dokonca len 5,8 percenta. Na porovnanie, v Portugalsku končí školskú dochádzku predčasne 38 percent mládeže, v Taliansku 22 percent. EÚ si vytýčila cieľ v priemere 10 percent. Znamenalo by to, že namiesto dnešných 6 miliónov predčasných odchodov zo školy by to boli len "4 milióny".
EÚ tiež chce, aby vyššie stredné vzdelanie dokončilo do roku 2010 až 85 percent študentov. Zatiaľ je to len 77,3 percenta. Na Slovensku je to však 91,5 percenta, v Slovinsku 90,6 percenta a v ČR 90,3 percenta.
Slovensko a Česko však chýbajú v špičke pri zvyšovaní počtu absolventov vysokých škôl zameraných na matematiku a exaktné vedy (vedú Írsko, Francúzsko, Británia) alebo účasti ľudí na programoch celoživotného vzdelávania (najviac má Švédsko, Británia a Dánsko). Za dobrú vzdelávaciu sústavu vo všetkých článkoch sa považuje fínsky a írsky systém.
V roku 2002 vynakladali krajiny EÚ na vzdelávanie v priemere 5,2 percenta z HDP, teda asi 500 miliárd eur. Od tohto obdobia dotácie stagnujú. Európa zaostáva v podpore vzdelávania zo strany súkromného sektora. V USA súkromný sektor prispieva školstvu sedemnásobne a v Japonsku trojnásobne viac ako súkromný sektor Európskej únie. Aby sa EÚ vyrovnala USA, musela by dať do školstva ďalších 140 miliárd eur ročne.
StoryEditor