Únik z izby zavčasu ráno, opustenie hotela s prísľubom neskoršieho návratu, zanechanie kľúčov od izby pri hotelovom bazéne. To sú len niektoré z metód nepoctivých hostí, ktorí nie sú ochotní za pobyt v hoteli zaplatiť.
Návštevníci, nocujúci zadarmo v pohodlných posteliach mimo domova, sú vynachádzaví. Ak pôsobia dojmom slušných a serióznych zákazníkov, dá sa ich nečestný zámer vopred len ťažko odhaliť. "Nemajú napísané na čele -- som podvodník," zdôrazňuje Andrea Kartíková, vedúca recepcie banskobystrického hotela Dixon. Ako príklad uvádza spomínaného pána z úvodu článku. Ani jedna zo šiestich zamestnankýň recepcie by ho podľa výzoru a vystupovania neodhadla na podvodníka.
Vyhráva dôvera
Neželaná klientela, zanechávajúca po sebe škody, sa v našich ubytovacích zariadeniach vyskytuje. Nie však až tak často, aby viedla hotely k zvýšenej obozretnosti. Hotelieri tvrdia, že recepčný nemá dôvod neveriť objednávke, ktorá príde z centrály firmy na jej hlavičkovom papieri. Takisto ani hosťovi, ak sa preukáže všetkými fakturačnými údajmi a identifikačnými dokladmi.
Piešťanský hotel Sorea Sĺňava zatiaľ nemá skúsenosť s hosťami, ktorí by pobyt zaštiťovali podvodnými firemnými faktúrami. S neuhradením účtu sa však občas stretáva pri veľkých podujatiach. Vtedy, keď sa naraz ubytúvajú a v rovnakom čase hotel opúšťajú desiatky návštevníkov. Hotel sa snaží škode zabrániť posielaním chyžných na izby, ktoré majú hostia opustiť, v čase ich predpokladaného odchodu. Nie všetkých hriešnikov sa darí včas zachytiť. Často sa napríklad stáva, že hostia nechajú kľúče od izby spolu s uterákom pri bazéne.
Hotel Bankov v Košiciach podľa Moniky Kissovej za pol roka, čo v ňom ako recepčná pracuje, nik bez zaplatenia neopustil. Objavili sa však hostia, ktorí chceli ušetriť stovky korún za nápoje vypité z minibaru.
Chytanie do siete
Hotelom po návšteve podvodníkov neostáva iné, len sa snažiť od hostí sumu dodatočne vymôcť. Nie vždy sa to darí. Podľa Kissovej totiž hotel niekedy nemá telefón a dokonca ani adresu hosťa. V prípade väčšieho manka musí škodu uhradiť recepčná. A -- ak nepoctivci na výzvy nereflektujú -- podať i trestné oznámenie a domáhať sa úhrady na súde. Je iba na ich dobrej vôli, či a ako oboznámia so zlou skúsenosťou aj iné hotely. Niektoré tak robia, telefonicky či mailom.
Hotel Sorea Sĺňava nepoctivých klientov eviduje vo vlastnom registri. Keď sa takýto hosť snaží ešte raz ubytovať, počítačový systém na neho recepciu upozorní.
Podobne ako tento hotel, aj niektoré iné o zachytených podvodníkoch informujú. Zväčša však len hotely v tom istom meste. Ak sa podvodník presunie do iného regiónu, nie je isté, že si tam naň dajú rovnaký pozor ako tam, kde už škodu spôsobil.
Na Slovensku nefunguje databáza, ktorá by oboznamovala odbornú i laickú verejnosť s nepoctivými hotelovými zákazníkmi. "Ak by fungovala, nebolo by to na škodu," myslí si Kartíková.
V českej databáze, ktorá vznikla už v roku 1999, záznamy pribúdajú. Vít Pechanec, konateľ spoločnosti Hotel Fontána, ktorá ju prevádzkuje, si však nemyslí, že musia súvisieť s nárastom počtu podvodníkov. Skôr ich pripisuje tomu, že sa databáza dostala do širšieho povedomia. Je známejšia a hotelieri si zvykli kolegov informovať.
Podľa šéfky bratislavského hotela Marrol´s Jany Petríkovej by takýto register na Slovensku mohol pomôcť aj pri firemnej klientele. "Niekedy sa dá suma za objednané služby ťažko vydolovať aj od serióznych firiem," dodáva.
Databáza nie je všeliek
Správca českej databázy podvodníkov v minulosti oslovil s ponukou vytvoriť podobný register aj Zväz hotelov a reštaurácií SR. Jeho zástupcovia ponuku neprijali. Odôvodnili to zákonom o ochrane osobných údajov. Zverejňovaním údajov o podvodníkoch by sa totiž mohli dostať do sporu. "Konzultovali sme to s právnikom. Vytvorenie databázy nám neodporúčal, pretože by sa po zverejnení celého mena mohla narušiť ochrana osobných údajov ľudí," tvrdí Zora Dundeková, generálna sekretárka Zväzu hotelov a reštaurácií.
Aj v Česku prevádzkovatelia narazili na problém, keď chceli zverejniť meno podvodníka s adresou. "S českým úradom pre ochranu osobných údajov sme sa dohodli, že budeme zverejňovať len meno, priezvisko a dátum narodenia," vraví Pechanec. Podľa neho česká databáza nie je všeliek, hoci účel plní. O jej úspechu svedčia nielen takmer tri stovky záznamov o viac ako dvoch stovkách podvodníkoch, ale aj ďakovné maily hotelierov, ktorých údaje z databázy zachránili pred finančnou stratou.
Nezanedbateľným faktorom sú i žiadosti ľudí, ktorí odišli bez platenia, ale po zverejnení na internetovom "pranieri" podvodníkov chcú svoje meno z databázy vymazať. "Musia najskôr uhradiť dlhy. Ak tak neurobia, trváme na ich ponechaní v databáze," dopĺňa.
S takouto žiadosťou sa na správcu servera obráti zhruba jeden človek do mesiaca. Od januára do začiatku mája pritom do databázy pribudlo až 17 záznamov o podvodníkoch. Databáza však neobsahuje všetky prípady podvodov. Nie o všetkých totiž prevádzkovatelia server informujú.
Najlepší spôsob? Garancia kartou
Ubytovanie klienta v hoteli závisí hlavne od človeka na recepcii. "Ani ostražitosťou personálu sa nedá vždy eliminovať riziko pre hotel," myslí si Dundeková.
Niektoré hotely sa pred neplatičmi istia kreditnou kartou. Na Slovensku je však stále veľa hotelov a penziónov, ktoré karty neprijímajú a umožňujú len platbu v hotovosti.
Vít Pechanec, prevádzkovateľ českej "databázy podvodníkov", považuje istenie kreditkou za najúčinnejšiu garanciu pred možnými stratami. "Hosť sa pred ubytovaním preukáže kartou a urobí sa tzv. predautorizácia. Suma potrebná na ubytovanie sa zablokuje a po ukončení pobytu a vyúčtovaní sa uvoľní. Nie všetci však kartu majú alebo sa aspoň tvária, že ju nemajú."
Hotel Marrol´s v Bratislave od nových klientov alebo tých, čo nemajú potvrdenú rezerváciu za firmu, vyžaduje hotovosť už pri preberaní kľúčov od izby. Od ostatných vyžaduje garanciu kartou, hoci ju nepovažujú za stopercentnú záruku. Podľa riaditeľky je to však momentálne najlepší spôsob istenia, najmä ak hotel nechce, aby hosť uhrádzal celú sumu dopredu.