Za posledných pätnásť rokov prešlo kancelárske pracovisko a jeho stvárnenie po všetkých stránkach nebývalou premenou. Čas komunikácií a informačných technológií, ktorý v dôsledku spoločenských zmien neobišiel ani nás, sa vo veľkom odzrkadlil práve v administratívnych priestoroch. Kým v osemdesiatych rokoch bol kopírovací prístroj vo firme raritou, mobilný telefón veľkou neznámou a osobný počítač nedosiahnuteľnou métou, dnes si bez týchto prístrojov nevieme predstaviť náš život a už vôbec nie prácu.
Aký bol vývoj
V tomto príspevku nemáme v úmysle dôkladne zhodnotiť priebeh celej spoločenskej situácie a jej odraz v architektúre administratívnych budov či v kancelárskom interiéri. Napriek tomu nám nedá nespomenúť aspoň niekoľko faktov a súvislostí. Ak si odmyslíme niekoľko administratívnych budov, navrhovaných v 40. -- 50. rokoch a použitie veľkoplošného systému kancelárií v projekčných ústavoch, naša krajina zaostávala za svetovými a európskymi trendmi. V rokoch socialistickému systému a "železnej opony" sa všetko odvíjalo od spoločného vlastníctva, čo sa premietalo do štruktúry štátnych, resp. družstevných firiem.
Po zmene spoločenskej situácie bolo treba mnohé veci dobiehať. Spoločenské zmeny, rozpad štátnych podnikov, možnosť podnikať spôsobili rozloženie starých nefunkčných štruktúr s cieľom vytvárať nové organizácie a firmy. Celý proces bol tápavý, ťažkopádny, nedôsledný, chaotický a vyvolal tiež prechodný útlm stavebného rozmachu (trvalo to asi 5 rokov). Ten v minulom režime zabezpečovala komplexná panelová bytová výstavba. Aktivity sa presunuli smerom k interiéru a spočiatku to bolo zariaďovanie komerčných interiérov, ktoré neskôr vystriedala etapa masového zariaďovania kancelárskych priestorov malých súkromných firiem. Prvé roky a prvé interiéry, keď tu prakticky neexistovala konkurencia v ponuke nábytku ani v technológiách a produktoch potrebných pre architektúru a stavebníctvo, boli z tvorivej aj organizačnej stránky náročné pre nás všetkých -- pre architektov aj pre laikov -- často šéfov nových firiem.
S iniciatívou prišli banky
Prvý stavebný rozmach zaznamenala krátko po roku 1989 výstavba bankových inštitúcií, ako prvých špeciálnych administratívnych budov. Nové firmy si spočiatku prenajímali priestory vo veľkých budovách, patriacich v tom čase rozpadnutým štátnym podnikom. Transformácia podnikov prebiehala v hektickej atmosfére nárazových zmien, nedotiahnutých zákonných pravidiel, nedostatočných manažérskych znalostí a prevládajúcej neprofesionality.
Z týchto aj mnohých iných dôvodov tisícky súkromných firiem vznikli a zanikli v relatívne krátkom čase. Dá sa odhadnúť, že celý proces trval približne 10 rokov. Tie firmy, ktoré pretrvali pri dobre zvolenom zameraní a riadení, zrekonštruovali pôvodné budovy (kde spočiatku začínali v dvoch, troch kanceláriách) a rozrástli sa o viaceré podlažia. Alebo si postavili z gruntu nové administratívne budovy. Možnosti tu dostali aj zahraničné firmy, ktoré si utvorili filiálky alebo priamo sa podieľali na vzniku nových spoločnosti s vlastnou filozofiou, marketingom a "corporate identity". Tieto firmy boli často príkladom pre našich začínajúcich podnikateľov.
Nový obraz našich miest.
Nové administratívne budovy pretvorili celkový obraz našich miest, veď v tých väčších sa už čnejú ich výškové siluety v panoráme ako kompozičné vertikály. Developerské aktivity, ktoré sa začali odvíjať na Slovensku pomaly na prahu milénia, začínajú prinášať svoje ovocie aj v podobe administratívnych budov. Tie sú dnes koncipované ako súčasť polyfunkčných centier, či už ako obchodno-zábavných alebo obytno-komerčných a ich architektúra sa dnes dá porovnávať s tou európskou a len čas preverí ich opodstatnenie.
Čo sa zmenilo v interiéri kancelárie
Našinec je zvyknutý pracovať v zatvorenej kancelárii s menším počtom ľudí. V zásade je tu väčšia pohoda na prácu (ak chce človek pracovať), ale aj lepšie podmienky na "zašívanie sa". Pravdou je, že pracovné činnosti v administratíve sú rôzne a niektoré vyžadujú väčšiu intimitu i pokoj, ako iné, dynamickejšie, kde je práve naopak dôležitý kontakt a komunikácia s kolegami alebo s ľuďmi zvonku. Trendom sa stal otvorený priestor, v ktorom funguje prirodzená vzájomná kontrola, ale aj podmienky pre tímovú prácu. Pôvodcom tohto trendu sú ešte Američania a ich veľkoplošné kancelárie z 20. -- 30. rokov 20. storočia.
Ďalej sa tu zobrazuje teória firmy s nábytkom (Hermann Miller), ktorá hovorí o úspore času, keď človek nestláča v priebehu dňa kľučky. Nespornou výhodou navrhovania veľkoplošných kancelárií v administratívnej budove je možnosť prenajímania priestorov v podlažiach.
Veľkoplošné kancelárie sa prirodzene navrhujú do súčasných nových administratívnych budov, ale podľa jednotlivých činností a podľa potrieb sa celkový priestor predeľuje priečkami, niekedy sklenými, inokedy plnými a občas aj vysokými. Nízke paravány sú súčasťou dnes už každej modernej nábytkovej zostavy.
Obľúbeným termínom v dnešnej kancelárií je tzv. "hniezdo", kde sa zlučujú kancelárske pracoviská s podobnou alebo súvisiacou pracovnou náplňou do priestorových útvarov alebo do tímov.
Kancelária v pohybe
Novinkou posledných rokov, ktorá sa v niektorých firmách ujala, je tzv. dynamická kancelária alebo kancelária v pohybe, ktorá umožňuje individuálnu separovanú prácu, ale aj tímovú a kde sa požaduje priama prezentácia koncepcií alebo finálnych produktov. Takáto práca sa nevyhnutne musí odraziť na dizajne kancelárskeho nábytku, ktorý musí byť univerzálny a kombinovateľný. Výsledok potom vyzerá tak, že každý si robí individuálnu prácu za vlastným stolom, no malým presunom nábytku sa dá takáto kancelária pretransformovať podľa potreby na tímové pracovisko, rokovaciu miestnosť alebo prezentačnú sálu.
Na Slovensku z rôznych dôvodov stále pretrvávajú aj klasické kancelárie pre 2 -- 3 ľudí. Nie je na tom nič zlé, avšak aj tu treba čosi zmeniť v prospech kvality práce. Keď si predstavíme, že tretinu života strávime v práci, kde zaťažujeme chrbticu sedením a oči pozeraním na monitor, je treba v prvom rade dbať na výber univerzálneho pracovného stola. Nie je na zahodenie, ak je aj výškovo nastaviteľný a s kvalitnou polohovateľnou stoličkou, ktorá umožňuje aktívne dynamické sedenie.
Ing. arch. Irena Dorotjaková