Dejiny sú plné sprisahaní. Skutočných i vymyslených. Zaujímavé je, že vykonštruované príbehy konšpirácie majú tuhší život ako tie skutočné. Je to pochopiteľné - nevšedné a senzačné interpretácie diania vo svete priťahujú a vysvetľujú viac.
Keď dôkaz zomrie
V roku 44 p. n. l. zavraždila skupina sprisahancov v rímskom senáte Gaia Julia Caesara. Vzhľadom na spôsob uskutočnenia atentátu sa ich čin a mená stali okamžite verejne známymi. Dnes zostalo z veľkej udalosti svetových dejín len zopár viet v učebniciach dejepisu, slovo brutálny a veta: "Aj ty, môj syn?"
O dve tisícročia neskôr, v roku 1963, zastrelili na dallaskej ulici Johna Fitzgeralda Kennedyho. Z vraždy polícia obvinila muža menom Lee Harvey Oswald. Netrvalo dlho a Oswalda zastrelil v priamom televíznom prenose Jack Ruby.
Zostali mená, svedkovia, dôkazy, dokumenty... Napriek tomu zostala záhada prezidentovho vraha (aspoň pre niektorých) nevyriešená. Bola za útokmi CIA? FBI? Fidel Castro? Mŕtvy podozrivý a neznámy motív sú skvelou živnou pôdou pre najrozličnejšie sprisahanecké teórie. A ešte niečo - dôležitá je tajná či polotajná organizácia v pozadí. Tá sa snaží udržať si moc, zamiesť dôkazy a nepripustiť, aby sa svet vôbec niekedy dozvedel pravdu.
Chce ju poznať? A akú?
Keď dôkaz prežije
"Ty si svätý grál. Si žijúcim potomkom Ježiša Krista," hovorí Tom Hanks Audrey Tautou vo filme Da Vinciho kód. Časť publika sa zasmeje, časť je zhnusená, časť najprv neveriacky pokrúti hlavou a potom - uverí.
Kristovo trojročné verejné účinkovanie presvedčilo tisíce. Trojročný predaj a propagácia knihy a filmu sú úspešnejšie - veria im milióny. Napríklad takmer štvrtina dospelého francúzskeho obyvateľstva je presvedčená, že dielo je inšpirované skutočnými faktmi, teda, že Ježiš nebol Boh, zobral si Máriu Magdalénu a mali deti, ktorých potomkovia žijú dodnes. Menší problém má nové evanjelium v Číne - málokto tam rozumie, o čo vôbec ide.
Kto ťahá za nitky?
Ako v mnohých románoch, ktoré spracúvajú tému konšpirácií, aj v Da Vinciho kóde súperia o moc nad svetom dve tajné organizácie: Opus Dei a Priorstvo Sionu. Autor hneď na začiatku knihy uvádza, že "všetky umelecké diela, dokumenty a tajné obrady spomínané v tomto románe sú reálne".
Organizácia Opus Dei (aj na Slovensku) skutočne existuje a pôsobí. A ak uveríte autorom Michaelovi Baigentovi, Richardovi Leighovi a Henrymu Lincolnovi, ktorých kniha Svätá krv a svätý grál vyšla aj na Slovensku a s ktorými sa Dan Brown súdil, potom Priorstvo Sionu nie je takisto žiadnym výplodom fantázie. Aj túto tajnú (!) organizáciu možno nájsť na internete.
Da Vinciho kód je tak zaujímavý a príťažlivý z dvoch hľadísk:
1. Dve skupiny sprisahancov bojujú o tajomstvo, a teda nárok na oficiálnu pravdu. Tí, ktorí útočia, sa v skutočnosti bránia. Ak by vyšla najavo pravda, stratili by vládu nad mysľami veriacich a hádam aj zvyškom sveta...
2. Samotné tajomstvo - Kristov život - bolo úplne iné, než sme si mysleli doteraz.
Brownova Kniha a jej veriaci tak nechtiac napĺňajú dva prejavy konšpiračného myslenia: vieru v svetovládne ambície skupiny ľudí (Opus Dei) a vieru v pseudovedecký výklad sveta (kniha prekrúca a popiera zistenia serióznych vedeckých disciplín). Popularitu Da Vinciho kódu možno vysvetliť mnohými spôsobmi - autor je zručný remeselník, vie sa predať, najmä však zmiešal dve príťažlivé konšpiračné témy dokopy.
Chutný komplot
Za všetkým sú... stačí len doplniť, ako v známej detskej hre na obliekanie nahej figúrky. Väčšinou Židia, Američania, nadnárodné firmy (najlepšie McDonalds, ktorý priviedol k obezite aj francúzske deti), kapitál, slobodomurári, templári, Vatikán, ilumináti. Občas homosexuáli, liberáli, tmári, bicyklisti...
Podozrenie, že sa niekto proti nám/celému svetu sprisahal, môže vyústiť do spoločného presvedčenia, že v pozadí miestnych udalostí, ale aj svetových dejín sú skryté mocné skupiny, ktoré riadia ako bábkoherci príbehy svojich drevených bábok. Človek s takýmto videním sveta tak môže vysvetliť beh sveta i vlastný život - najmä vlastné zlyhania.
Teória pôsobí ako výhovorka, ktorej uverí aj samotný autor. A tak slovenský spevák namiesto svojej neschopnosti viní nadnárodné gramofónové firmy a salónny ľavičiar svetový kapitál. Tento komplot chutí.
Vesmírna centrála
Podľa psychológa Františka Šebeja, ktorý sa zaoberá konšpiračnými teóriami, odobne ako tieto teórie funguje aj pseudovedecký výklad sveta. Sú veci, za predpokladu, že vôbec existujú, ktoré si oficiálna veda nevie vysvetliť. Telepatia, telekinéza, bermudský trojuholník, správy z vesmíru sú veľkými témami pavedy.
Rozlíšiť ju od skutočnej vedy by nemalo byť ťažké. Paveda, respektíve pseudoveda, je systémom presvedčení, zabaleným do vedeckých pojmov, ktorý je však vždy postavený na nevyvrátiteľnej hypotéze. Naopak - vedecká teória musí byť a priori vyvrátiteľná. Sme deti mimozemšťanov? Celkom určite. Ibaže by sme boli len ich pokusné králiky. Ovplyvňujú náš život hviezdy? Mesiac? Slnko? Iste. Otázkou zostáva, na základe ktorého horoskopu.
Hlavne jednoducho a exoticky
Konšpiračné teórie boli vždy populárne a zrejme takými zostanú aj v budúcnosti - aj v technicky stále dokonalejšej a racionálnejšej spoločnosti. Podľa politológa Jozefa Klavca sa ľudia ťažko vyrovnávajú s chybami a potrebujú jednoduché riešenia, ktoré sú navyše svojou exotikou príťažlivé. Spoločnosti nikdy nechýbalo nadšenie pre vedy ako je astrológia, s dôverou sa obracajú k Nostradamovi a podobným "predpovediam". Potrebujú čosi zvláštne. "Čo im umožní bez väčšej námahy nájsť tú, podľa nich správnu, príčinu všetkého."
Konšpiračné teórie na svoj rast potrebujú priaznivé prostredie. A keď sú už na svete, ľudia im radi podľahnú. Dôvody môžu byť rôzne: nezáujem o okolitý svet, osobná situácia alebo strach. V takejto situácii sa dajú konšpiračné teórie využiť veľmi dobre. Jednoduché a logické veci sa premenia na niečo tajomné a zvláštne, a nikto nemá silu na to vplývať.
Lži, tajnosti, špina...
Nejde o javy, ktoré sa nás netýkajú. Strach a nevedomosť sa napríklad v rukách politikov môžu stať silným nástrojom. Pripomeňme len jedno zo základných diel svetového antisemitizmu - Protokoly sionských mudrcov. Ide o spis, ktorý vyrobila ruská tajná služba a mal byť autentickým dokumentom zo svetového sionistického kongresu. Nešlo v ňom o nič menšie ako svetovládu, čítal sa v kostoloch, spôsobil pogromy, čerpal z neho Hitler a aj dnes údajne nájdeme jeho výňatky v programe Hamasu - strany, ktorá triumfovala v palestínskych voľbách.
V našich zemepisných šírkach je podľa podobnej pseudoteórie "bábkohercom" skôr Amerika a jej firmy predávajúce tabak, sladké nápoje a mastné jedlo. Kým u nás vládne prostredníctvom jedla, na Blízkom východe vďaka zbraniam. Moc nad Afrikou si udržiava obzvlášť zákerným spôsobom - rozšírila a udržiava tam aids.
Skutočné sprisahania majú oveľa kratší život ako nepodložené sprisahanecké teórie. Päťdesiat rokov po politických procesoch s "vatikánskymi agentmi" sa opäť dostáva do popredia otázka zasahovania Vatikánu do slovenskej politiky či otázka lojality veriacich ku krajine. Akokoľvek racionálne môžu byť argumenty zástancov týchto názorov, až príliš sa podobajú všemožným predstavám o tajných spoločnostiach a ich nitkách.
Naivita? Možno len ďalší dôkaz komplotu.