Anton Popovič: Nechcem sa sťažovať pri pive, ale tam, kde to má ohlas

Na vašu adresu už zaznel aj prívlastok "notorický protestant". Máte nespokojnosť v krvi?
- Možno to bude tým, že som náročný na kvalitu. Veľa z toho som získal štúdiom hudby, ktorá si vyžaduje veľmi poctivý prístup, keď chcem, aby zaznela na špičkovej úrovni. Ak nepripravím hudobné projekty na istej úrovni, môže sa mi to vrátiť tak, že poslucháča neoslovím. Získal som istú profesionálnu náročnosť, ktorá sa prirodzene premieta aj do vzťahu k spoločnosti. Žijeme v roku 2006, používame nevídanú "futuristickú" technológiu, verím, že máme potenciál aj na modernejšiu, odbornejšiu a etickejšiu správu vecí verejných. V tomto zmysle sa snažím vplývať na svoj životný priestor - nebudem veci konštatovať niekde pri pive, ale tam, kde to má ohlas.
Nároční ani nespokojní ľudia však nie sú veľmi obľúbení. Nespôsobovalo vám to v živote problémy?
- Ale áno, istí predstavitelia verejných inštitúcií prejavovali nevôľu. Najmä tí, ktorí sa s verejnou funkciou stotožnili, a tým kritiku prijímali osobne. To, žiaľ, býva dnes pre ľudí disponujúcich mocou signifikantné.
Záber vašich aktivít je veľmi široký: od vyslovene politických tém a kampaní cez rómsku problematiku, problém Vysokých Tatier až po ekoprotest za zálohovanie jednorazových obalov. Nie je to niekedy trochu kontraproduktívne?
- Týmto problémom sa venujem z jednoduchého dôvodu - považujem ich za dôležité. Stretávam sa pri tom s hodnotnými ľuďmi, ktorí ma posúvajú ďalej. Dokonca aj v súvislosti s hudobnou profesiou, pretože dirigent je aj hudobným organizátorom, ktorý musí mať schopnosť jasnej komunikácie a orientácie vo svojej "dobe".
Už viackrát ste v rozhovoroch spomenuli, že prežívame krízu profesionality, že túžite po spoločnosti, ktorú by viedli profesionálni odborníci. Nečakáme už pridlho?
- Odborník je pre mňa ten, ktorý nielenže veciam rozumie, ale aj koná eticky v súlade so svojou funkciou. Dnes na to akosi zabúdame. Primitívnej politiky je tu viac ako odbornej elity napriek tomu, že máme rezorty, ktoré sú vedené kvalitne.
Napríklad?
- Napríklad som sa potešil prítomnosti Ivety Radičovej na ministerstve práce, pretože ju poznám a verím jej nielen ako odborníčke, ale aj ako človeku. Rešpektované je aj ministerstvo financií.
Nehovoríte to však len kvôli tomu, že ste boli v minulosti poradcom Ivana Mikloša?
- Určite nie.
Keby ste mali možnosť zostaviť vládu vy, kým by ste obsadili najdôležitejšie ministerské kreslá?
- Slovensko by mohlo zažiť vládu eticky konajúcich odborníkov. Rezervoár takýchto osobností vidím napríklad v treťom sektore.
No práve títo ľudia si uvedomujú, že vo vysokej politike treba mať hrošiu kožu a silné žalúdky, preto sa do nej ani nehrnú...
- Potom je to však o tom, že ak rezignujeme na ovplyvňovanie vecí verejných, máme, čo sme chceli, respektíve nechceli.
Pre mnohých ľudí ste, na rozdiel od niektorých vašich spolustojacich na novembrových tribúnach, aj dnes vzorom nezištného človeka. Prečo ste v politike neostali aj vy?
- Chcel som sa venovať umeniu. Ak by som bol priamo v politike, nemohol by som robiť to, čo v skutočnosti chcem. Občianskym aktivistom sa stávam vtedy, keď sa dejú pre mňa neakceptovateľné veci.
Neprekáža vám potom, že pre niektorých ostanete viac občianskym aktivistom ako dirigentom?
- Verím, že keď diváci prídu na náš koncert, zažijú výnimočné chvíle s hudbou.
Momentálne ste koordinátorom výzvy za odstúpenie Františka Tótha. Prečo sa stala situácia okolo ministra kultúry taká neúnosná?
- Ide o celý rad spoločensky chybných aktivít. Najskôr to boli problémy okolo Slovenského centra dizajnu, kde sa zo strany ministerstva už začala prejavovať arogantná a nátlaková komunikácia. Okrem odborných lapsusov tu boli prekročené aj elementárne medze slušnosti. Minister mnohé kroky vykonáva proti zmyslu Programového vyhlásenia vlády, zúženie pamiatkovej zóny je v rozpore s pamiatkovým zákonom a samotným poslaním ministerstva, zmeny v postavení grantových komisií posilňujú postavenie štátnych úradníkov pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, pripravované odpredávanie nehnuteľností bez náležitého preskúmania opodstatnenosti týchto nezvratných krokov, kauza správcovská spoločnosť kontra SND... je toho požehnane.
Pravdupovediac, zatiaľ žiadny minister kultúry nemal väčší pozitívny ohlas v umeleckej obci. Čím si to vysvetľujete?
- Problém má širší rámec. Po roku 1989 bola všeobecne rozšírená predstava, že je najprv potrebné riešiť kľúčové otázky ekonomickej a sociálnej transformácie spoločnosti. Mečiar po svojom nástupe politický systém skorumpoval, na tomto základe došlo k rozkladaniu politickej kultúry a etiky. Víťazné strany nám vo voľbách 1998 síce sľubovali, že tento stav napravia, ale, žiaľ, podarilo sa to len čiastočne. Ak mi niekto ponúka auto s tromi kolesami, neuspokojím sa s tým. Na jednej strane sme sa dostali do euroatlantických štruktúr, súčasne však nebolo vyjasnených príliš veľa káuz, čo negatívne poznačili spoločnosť. Kultúra sa nedostala do sféry priorít spoločnosti, dnes rezort ovláda nekvalifikovaný minister, politický dobrodruh využívajúci svoju pozíciu aj ako odrazový mostík na vznik vlastnej politickej strany. V momentálnej situácii je zaklínadlom vládnej koalície politická vôľa. Tá dnes drží ministra Tótha vo funkcii napriek stanoviskám renomovaných profesionálov z oblasti kultúry. Som zvedavý, čo všetko sa ešte udeje do volieb 2006, či povstane nejaký relevantný politický subjekt a ponúkne v prospech verejnej správy svoju vysokú odbornosť, etiku a bezúhonnosť. Politická sila tejto kvality môže získať podporu mnohých občanov, ktorí na takúto ponuku čakajú.
To znie v našich podmienkach skôr ako utópia...
- Uvidíme. Veril som v pád komunizmu a rovnako verím, že sa nám ešte podarí spoločnosť ozdraviť.
Ako sa pozeráte na fakt, že niektoré médiá si všímajú viac lobistické záujmy umelcov ako zmenšovanie pamiatkovej zóny alebo odpredaj majetku?
- V súvislosti s výzvou na odvolanie ministra je pre mňa obviňovanie z lobistických záujmov dôkazom o absolútnom nepochopení danej problematiky. Rád by som si s autormi takýchto vyjadrení pohovoril o tom, čo konkrétne majú na mysli. Aktuálnych vyše 170 podporovateľov výzvy naprieč širokým kultúrnym spektrom sú ľudia, ktorí nemusia dokazovať svoju nezávislosť a odborný kredit. Ak je tu záujem podporovať takýto typ politika, akým je František Tóth, potom nerozumiem, v akej spoločnosti existujem.
Ste teda presvedčení, že umelci nezneužívajú občianske aktivity, prípadne, že sa neozvú len v prípade, keď sa ich to bytostne týka?
- Boli sme prví, ktorí sa zastali občanov, na ktorých tlačil bývalý minister hospodárstva v súvislosti s pozemkami pre Kiu...
Na druhej strane nedevalvuje pričasté angažovanie umelcov (Zachráňme kultúru, Verejnosť za verejnoprávnosť...) zmysel podobných aktivít?
- Môže to mať takýto vplyv. Zvlášť, keď niektoré z nich neboli dobre koordinované alebo komunikačne domyslené. Ale o čom je vlastne kríza kultúry? Kríza kultúry sa neprejavuje krízou tvorby, my netrpíme krízou tvorby, tu ide o nepochopenie poslania a zmyslu kultúry v modernej demokratickej spoločnosti najmä od tých, ktorí majú jej zachovávanie a rozvoj, dnes už v kontexte Európskej únie, garantovať.
Čo teda plánujete podniknúť v rámci výzvy ďalej?
- Pomenujeme, čo má byť do volieb nedotknuté. Obnovenie pôvodného stavu pamiatkovej zóny, zastavenie predaja nehnuteľného majetku, zánik správcovskej spoločnosti, jednoducho všetky tie veci, pre ktoré vznikla výzva na odvolanie. Ešte je pre mňa zaujímavý jeden fakt. Ani KDH, SDKÚ či SMK sa nevyjadrili, že za súčasného ministra kultúry dávajú garanciu, hoci boli výzvou oslovení. (Vládne strany už pre HN uviedli, že nevidia dôvod na odvolanie ministra - pozn. red.)
Aj naša spoločnosť je na začiatku 21. storočia niekde úplne inde ako v roku 1989, keď ľudia budovali demokraciu. Majú vôbec vážne témy typu ochrany pamiatok alebo odpredaj majetku u ľudí ešte šancu?
- Ja sa cez túto kauzu rád dozviem pravdu o tejto spoločnosti. O to skôr si iným spôsobom zariadim vlastný život.
Stále hľadám nejakú pridanú hodnotu, ktorá by platila pre dnešok...
- Pre mňa by bol pridanou hodnotou roku 2006 návrat etiky a politickej kultúry, príklon k modernej ekologickej technológii - napríklad solárnej či biotechnológii na získavanie energie z biomasy a pod.
...alebo technické konope...
- Technické konope? Pred siedmimi rokmi som sa touto témou intenzívne zaoberal. Ide o surovinu s veľkými možnosťami, ktorá je navyše v krajinách Európskej únie už využívaná. Odovzdal som publikácie venované tejto téme viacerým politikom, o ktorých som sa domnieval, že sú progresívne zmýšľajúci, ale nikoho tá téma nezaujala. Asi nebola politická vôľa.