Ako u nás funguje spravodajstvo na Slovensku?
Pôsobil som 16 rokov v oblasti spravodajstva, ktoré na Slovensku môžeme rozdeliť do troch skupín, v ktorých sa vykonáva. Ide o vojenské spravodajstvo vykonávané vojenskou spravodajskou službou, civilné pokrýva Slovenská informačná služba a oblasť kriminálneho spravodajstva vykonáva Policajný zbor. Práve v ňom som dlhé roky pôsobil.
Čo sa so získanými informáciami deje?
Vychádzam iba z medializovaných informácií, nemám žiadne bližšie ani zákulisné informácie. V tomto prípade navyše časť informácií ani nemôže byť publikovaná, pretože podliehajú utajeniu. Spravodajská činnosť je veľmi špecifická. Ide o utajený spôsob získavania špecifických informácií. Predpokladám, že vojenská spravodajská služba plní úlohy zo zákona. Pri plnení úloh s najväčšou pravdepodobnosťou získavajú nejaké informácie a tie vždy odstupujú príjemcom zo zákona. Tieto postupy a komunikácia sú upravené zákonmi a príslušnými predpismi. Jedným z týchto prijímateľov je aj policajný zbor. Tak tomu malo byť aj v medializovanom prípade okolo Jaroslava Naďa, kde trestné oznámenia podával samotný šéf vojenského spravodajstva.
Takže trestné oznámenia podáva šéf spravodajstva?
To je bežná vec, pretože za každú inštitúciu koná jej hlavný predstaviteľ či štatutár. Takto funguje spravodajský cyklus informácie. Tu ale nastupuje úloha policajného zboru. Vyšetrovateľ, ktorému sa oznámenie dostane na stôl, ho vyhodnotil tak, že je potrebné do neho zapojiť aj prokurátora, čo sa asi stalo ihneď, ako sa začalo trestné stíhanie v samotnej veci podľa dostupných informácií z médií.
Prokuratúra teda začala vykonávať nad prípadom okolo Naďa zákonný dozor?
Tu by som sa pozastavil nad tým, že mal byť takmer rok a pol odpočúvaný. Tu môžem skonštatovať, že to je zrejme o nejakom väčšom chcení alebo „nadpráci“, ktorú z toho cítim. Tu by som sa opýtal, prečo nebýva prokuratúra aj polícia takto aktívna aj v množstve iných prípadov? Neviem posúdiť kvalitu odstúpených spravodajských informácií ako napríklad množstvo a intenzitu stykov a čokoľvek ďalšieho, ale predpokladám, že sa využili aj iné zákonné inštitúty na preverenie podozrení v súvislosti s pánom Naďom, ak nejaké vznikli. Veľmi často sa však deje to, že sa z niekoho účelovo vytvorí záujmová osoba. Ide však o hypotetické veci, ku ktorým sa neviem vyjadriť bez relevantných podkladov.
Siaha sa po odpočúvaní záujmových osôb často?
Človek nemusí byť v tejto oblasti skúsený, keď si pozrieme trestný zákon a poriadok – čo všetko umožňuje, tak odpočúvanie je inštitút, ktorý je vážnym zásahom do ľudských práv a slobôd. Podozrenia teda musia byť veľmi silné a vážne. Po odpočúvaní sa siaha vtedy, kedy iné spôsoby získavania dôkazov sú podstatne sťažené až nemožné. Až vtedy by sa mal tento inštitút mal využívať. Na toto všetko ale dáva súhlas a príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky súd. V určitých štádiách alebo ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.