Sprievod študentov bratislavských škôl, ktorí pred 35 rokmi v komunistickom Československu manifestovali za demokraciu a školskú reformu, bol na ten čas odvážnym činom. Na dnešnej spomienkovej akcii na sprievod to vyhlásil šéf správnej rady slovenského Ústavu pamäti národa a historik Jerguš Sivoš.
Manifestácia bratislavských študentov predchádzala pražským udalostiam zo 17. novembra 1989, ktoré odštartovali takzvanú nežnú revolúciu a začiatok pádu komunistického režimu vo vtedajšom Československu.
"Bol to mimoriadny čin, lebo vyjadriť svoje názory nebolo na Slovensku bežné. Nešlo len o sprievod za akademické slobody, ale bola to aj politická záležitosť. Právom si pripomíname udalosť, ktorá stála na začiatku spoločenských a politických zmien, ktoré navrátili slobodu, "uviedol Sivoš. Slovenské bezpečnostné zložky, na rozdiel od podobnej akcie v Prahe, proti sprievodu zhruba 150 študentov bratislavských škôl nezasiahli.
ÚPN na Slovensku skúma obdobie neslobody a podieľa sa na organizácii rôznych akcií k výročiu nežnej revolúcie, ktorá v krajine vyvrcholí v nedeľu.
Na stretnutí pri pamätnej tabuli na budove Univerzity Komenského v Bratislave pripomínajúcej manifestáciu slovenských študentov zo 16. novembra 1989 tradične nechýbali účastníci sprievodu.
"Nevedeli sme, do čoho ideme a čo nás čaká, keď sme sa zhromaždili pred terajším prezidentským palácom a skončili pred vtedajším ministerstvom školstva, kde nás obkľúčili zásahové jednotky. Táto demonštrácia bola prvým strepkom, ktorý začal búrať totalitný režim, "uviedol jeden z vtedajších študentov Marek Eštok, ktorý je teraz štátnym tajomníkom (námestníkom) na slovenskom ministerstve zahraničia.
Český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák zase v prejave označil 17. november 1989 za významný deň pre smerovanie vtedajšieho Československa a potom tiež samotného Česka i Slovenska.
"Pozitívny vývoj viedol k tomu, že sme na rad nedobrých vecí zabudli. Začali sme brať slobodu a nezávislosť ako samozrejmosť, o ktorú netreba bojovať. Ale to je omyl, "povedal Jindrák.