Vo francúzskom parlamente vznikne komisia, ktorá bude preverovať "vládnu politiku jadrových skúšok"
a ich dôsledky na ľudí žijúcich vo Francúzskej Polynézii. Návrh na vytvorenie takejto komisie predložili ľavicoví a komunistickí poslanci, informovala v utorok agentúra AFP s tým, že tento návrh musí ešte schváliť branný výbor parlamentu.
"Dôsledky jadrových testov v Polynézii sú viaceré: zdravotné, ekonomické, sociálne a environmentálne," uviedla poslanecká skupina Demokratická a republikánska ľavica (GDR), v ktorej majú prevahu komunistickí poslanci a ktorá zahŕňa aj veľký počet poslancov zvolených v zámorských územiach Francúzska.
Polynézska poslankyňa Mereana Reid Arbelotová v žiadosti GDR žiada úplné posúdenie týchto dôsledkov, pričom pripomenula "stále pretrvávajúcu traumu civilného obyvateľstva i vojenského personálu". Dodala, že chce objasniť najmä výber lokalít na počiatočné jadrové skúšky, ktoré Francúzsko uskutočnilo v 50. rokoch 20. storočia.
Komunistickí poslanci argumentovali, že v otázke štátom zverejnených údajov o dávkach radiácie, ktoré zasiahli obyvateľstvo v čase jadrových skúšok, nepanuje vo vedeckej komunite konsenzus. Tento fakt je podľa poslancov dostatočným dôvodom na "prehodnotenie rozsahu a intenzity rozptylu" rádioaktívnych častíc počas skúšok v Polynézii.
Paríž prvýkrát otvoril cestu k odškodneniu obyvateľov Polynézie v roku 2010, keď uznal vplyv jadrových skúšok na zdravie ľudí a životné prostredie.
V štúdii, ktorú minulý rok zverejnil francúzsky Národný inštitút zdravia a lekárskeho výskumu (INSERM), sa píše, že jadrové testy u miestnych ľudí mierne zvýšili riziko rakoviny štítnej žľazy.
Aktivisti však deklarovali, že vyšetreniam sa mala podrobiť väčšia časť obyvateľstva a že treba žiadať ďalšie reparácie.
Počas návštevy Francúzskej Polynézie v roku 2021 prezident Emmanuel Macron priznal, že Paríž má voči tomuto územiu "dlh" za jadrové testy, z ktorých posledné boli vykonané v roku 1996. Macron vyzval aj na otvorenie archívov o jadrových skúškach, a to tak, aby utajené zostali len najcitlivejšie vojenské informácie.
Francúzsko spustilo svoj jadrový program hneď po druhej svetovej vojne - presadil ho zakladateľ Piatej republiky Charles de Gaulle. Momentálne je Francúzsko jednou z deviatich jadrových veľmocí a má približne 300 hlavíc – podobne ako Čína alebo Británia, pričom však ďaleko zaostáva za Ruskom a Spojenými štátmi.
Francúzska jadrová doktrína pripúšťa použitie bômb iba v prípade, že sú ohrozené "životne dôležité záujmy" krajiny – čo je pomerne vágny pojem, ktorý ponecháva prezidentovi široký priestor na rozhodnutie o ich použití, doplnila AFP.