Izraelská centrálna banka dnes v dôsledku ozbrojeného konfliktu s palestínskym hnutím Hamas zhoršila výhľad domácej ekonomiky na tento aj budúci rok.
Banka teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt Izraela sa tento rok zvýši iba o 2,3 percenta a v budúcom roku o 2,8 percenta. V predchádzajúcej prognóze pritom pre oba roky predpovedala trojpercentné tempo rastu, napísala agentúra Reuters.
Centrálna banka dnes podľa očakávania ponechala svoju hlavnú úrokovú sadzbu tretí mesiac za sebou bez zmeny na 4,75 percenta, teda na najvyššej úrovni od roku 2006. Uviedla, že je potrebné prostredníctvom vysokých úrokov zabrániť vzostupu inflácie v dôsledku oslabenia domácej meny.
Guvernér centrálnej banky Amir Jaron vyhlásil, že izraelská ekonomika síce v dôsledku konfliktu s Hamasom utrpí ujmu, ale mala by sa rýchlo zotaviť.
Prognózy centrálnej banky by sa však podľa neho mohli výrazne zmeniť, ak by vojna trvala dlhší čas a zapojili sa do nej ďalšie strany, napríklad libanonské šiitske militantné hnutie Hizballáh.
"Výrazne sa zvýšilo riziko, že sa do konfliktu zapoja ďalší nepriatelia Izraela, ako Irán a Hizballáh," uviedla minulý týždeň medzinárodná ratingová agentúra Fitch. Varovala, že boje by mohli trvať dlhú dobu, čoho sa obávajú aj ďalší analytici.
"Armáda bude chcieť postupovať pomaly, aby sa vyhla obetiam. Ale čím dlhšie to bude trvať, tým viac to poškodí ekonomiku," uviedol podľa serveru CNBC popredný izraelský ekonóm Joseph Zeira.
Predpovedal tiež, že izraelská ekonomika sa v dôsledku konfliktu dostane do recesie, ktorá sa obvykle definuje ako dva štvrťroky hospodárskeho poklesu za sebou.
Zeira tiež poukázal na bezprostredné hospodárske dopady konfliktu. "Turistika sa zastavila. Izraelčania sa teraz nechodia najesť mimo domova a nevyrážajú za nákupy," uviedol.
Ekonóm Guy Beit-Or zo spoločnosti Psagot Investment House podľa denníka Financial Times predpovedal, že hospodárske dopady terajšieho konfliktu by mohli byť horšie ako v prípade mesiaca trvajúceho stretu Izraela s Hizballáhom v roku 2006. Výkon ekonomiky by podľa neho medzi tretím a štvrtým štvrťrokom mohol klesnúť o dve až tri percentá.
"Máme pred sebou dlhú operáciu a bude to mať vážne dôsledky na izraelskú ekonomiku," uviedol. "Ľudia rušia dovolenky, večierky a ďalšie akcie. Zdržujú sa doma. Deti sú doma, takže mnoho ľudí nemôže pracovať," dodal.
Predstavitelia centrálnej banky dnes upozornili, že výraznejšie zníženie úrokov s cieľom podporiť ekonomiku by viedlo k ďalšiemu oslabeniu izraelského šekelu, ktorý sa teraz voči americkému doláru nachádza na najnižšej úrovni za osem a pol roka.
Guvernér banky navyše vyjadril pochybnosť o tom, že by zníženie úrokov v súčasnej situácii podporilo dopyt.
V budúcom roku by podľa pracovníkov centrálnej banky mala hlavná úroková sadzba klesnúť na 4 až 4,25 percenta. Miera inflácie v Izraeli sa v septembri znížila na 3,8 percenta z augustových 4,1 percenta.
Zostala však nad cieľovým pásmom centrálnej banky, čo je rozmedzie od jedného do troch percent, napísala agentúra Reuters.