Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Z krajských miest ho nemajú zavedený v Trenčíne a Prešove, v Žiline a Banskej Bystrici ho vyberajú od tohto roka.
Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nielen pre infláciu odporúča novelizáciu zákona o poplatku. Informovala o tom jeho hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková.
"Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska. Ide v priemere približne o 14 percent z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba," povedal podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.
Poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017 a sú viazané ho využiť na úhradu výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí. Podľa údajov Datacentra do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako 60-tisíc eur 80 obcí.
Výška vybraného príspevku sa každý rok zvyšuje. Hovorkyňa úradu ozrejmila, že v prvom roku obce získali vyše 2,6 milióna eur a v minulom roku obce vybrali vyše 30 miliónov eur.
Podpredseda NKÚ podotkol, že pre rastúcu infláciu sa reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú. Bude podľa neho zrejme potrebné upravovať jeho maximálnu výšku. "Aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom," doplnil Ivančo.
Kontrolóri odporúčajú novelizáciu zákona o poplatku, nielen v časti jeho výpočtu. Tiež je podľa nich potrebná úprava definícií niektorých základných pojmov. Rovnako by mali byť podľa nich príjmy z poplatku za rozvoj možné použiť aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu.
"Vylúčenie možnosti nadobudnúť stavbu jej kúpou obmedzuje obce rýchlejšie a jednoduchšie reagovať na meniace sa potreby obyvateľov, ale aj efektívne využiť dostupné a použiteľné možnosti existujúcich stavieb na území obce," ozrejmil Ivančo.
Upozornili, tiež na nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí so zákonmi a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve. Nesúlad bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor voči nemu podal protest.
"Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov," uviedla Bolech Dobáková.
Vyžadovalo si to dodatočnú komunikáciu obce s poplatníkom. Kontrolóri upozornili na riziko zhoršenia tohto stavu od 1. apríla 2024, keď vstúpi do účinnosti nová právna úprava stavebného konania. Odporúča preto novelizovať zákon o územnom plánovaní tak, aby priamo zo zákona bola zabezpečená výmena potrebných údajov.
"Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly. Zlepšilo sa aj zverejňovanie údajov o poplatku za rozvoj," dodala Bolech Dobáková.