Asi ste už zachytili video, ktoré naše televízie s obľubou púšťajú, keď je na pretrase diaľnica do Košíc. V zostrihu rôzne hlavy politických predstaviteľov v rôznych časových úsekoch svätosväte sľubujú, že diaľnica na východ bude. Keby sa diaľnice dali postaviť na základe sľubov, aj také Nemecko by nám závidelo. A východ našej krajiny by bol na tom ekonomicky oveľa lepšie a Slovensku by nehrozila celoeurópska blamáž za neschopnosť napojiť sa na medzinárodný koridor, to len tak na okraj. V realite to nechce sľuby, ale zásadné rozhodnutia a systémové riešenia. Takým je aj novela zákona 669.
„Pán štátny tajomník, dostavajte už tú diaľnicu na východ! Prečo ešte nie je?“ Ak mi túto otázku ľudia v regiónoch nepoložili za posledné tri roky aspoň tisíckrát, tak ani raz. A keďže nerád sľubujem, odpovedám pravdivo. Priemerný čas výstavby diaľnice je u nás 14 rokov. Vysvetľujem aj náročné procesy výstavby. Ľudia však nechcú počúvať o dodržiavaní legislatívy a štúdiách uskutočniteľnosti. Zaujíma ich len výsledok a ja im rozumiem. Všetci chceme, aby krajina prosperovala. Zároveň sa nedá ospravedlniť, že od vzniku samostatného Slovenska sme západ a východ našej krajiny neprepojili.
Naším cieľom je, aby sme stavali diaľnice rýchlejšie a rovnako efektívne. Pred každou stavbou sa vypracuje štúdia uskutočniteľnosti a Útvar hodnoty za peniaze bude mať prvé slovo v procese výstavby. To isté platí aj pred vyhlásením verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby. Diaľnica na Zemplíne, R4 z Prešova na Poľsko, D3 na Kysuciach, nedostavaný úsek D1 a obchvat Bratislavy sú zásadné pre obyvateľov Slovenska.
Vetovanou novelou zákona 669 sme chceli dosiahnuť, aby sme pri príprave dvoch kľúčových diaľnic D1 a R4 vedeli ušetriť 18 mesiacov. Nemôžeme sa čudovať ani zdvihnutému obočiu Poľska, ktorému nedokážeme konkurovať v príprave ani vo výstavbe cestných a železničných projektov. Poľsko sa chce na nás napájať, ale zatiaľ takpovediac nemá na čo. Rýchlostný úsek R4 je súčasťou cesty Via Carpatia, ktorá spája litovský prístav Klaipeda až s gréckym Solúnom. Miesto dostavby slovenskej časti však analyzujeme analyzované. Pokiaľ niečo nezmeníme, bude tu stále platiť to povestné „na Slovensku je to tak“. A predstavitelia ministerstva dopravy budú aj o dvadsať rokov dostávať otázku, čo s tými diaľnicami. Slovensko je v európskom klube, najbližším susedom však nepozerá do tváre, ale na chrbát. Všetci nás akosi začínajú predbiehať. Kto ten náskok nakoniec dobehne?