Článok vznikol v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.
Pôvodný produkt, ktorý vyvíjali, bol softvér Unimus. „Keď chcete softvér verejne predávať, musí mať určitú úroveň. Ak ide ešte k tomu o biznisový softvér pre firmy, je veľa security požiadaviek a komplex vecí, ktoré musíte spĺňať,“ hovorí Tomáš Kirňák, zakladateľ spoločnosti NetCore. Na začiatku bolo dôležité vybudovať samotný produkt a celý predajný a licenčný systém. Ako zhodnotil Kirňák, keby to chcel urobiť sám, trvalo by to podstatne dlhšie. Vďaka tomu, že boli zo začiatku traja technicky znalí partneri, vedeli softvér do roka dostať na trh a začali ho predávať. „Bolo pekné, keď sme mali prvú výplatu. Pôvodne sme totiž boli garážový startup a aby sme sa vývoju softvéru vedeli plnohodnotne venovať, bol som v tom čase nezamestnaný a evidovaný na úrade práce. Keď sme spustili predaj, začali sme postupne aj rásť,“ spomína Kirňák.
Skúsenosti a know-how
Oblasť pôsobnosti NetCore je veľmi technická a špecifická. Podstatou je softvér pre manažment konfigurácie, automatizáciu a bezpečnosť sietí, teda IT infraštruktúry. Ako hovorí Kirňák, je to veľmi archaická oblasť. „Niektoré softvéry, ktoré sa používajú v tejto oblasti, sú ešte z deväťdesiatych rokov. Keď vypadne internet, tak všetko, čo je na ňom postavené, razom nefunguje, takže siete musia ísť. Čiže inovácia v tejto oblasti je dosť ťažká. Vyžaduje si to veľa skúseností a technického know-how,“ objasňuje vývojár Unimusu. Ako ďalej pokračuje, nevnímajú na trhu priamu konkurenciu. Sú približne štyri firmy, ktoré vyvíjajú podobný softvér, ale každá z nich aj tak funguje na inom princípe. „Aj náš produkt vznikol tak, že sme videli dieru na trhu. Čiže aj dnes sa dá napísať softvér, ktorý rieši niečo, čo ešte nikto iný nevyriešil,“ hovorí Tomáš Kirňák. O úspechu svedčia zákazníci po celom svete a fakt, že firma rastie.
IT pre IT
Každá firma dnes prevádzkuje sieť, či je to reštaurácia, škola, vládna organizácia alebo nejaký biznis. A používatelia Unimusu sú sieťoví administrátori, ktorí spravujú tieto siete. Je to také IT pre IT, to je zaujímavé na tejto oblasti.
My predávame softvér, ktorí vedia naši zákazníci použiť na to, aby sieť manažovali, spravovali, zabezpečovali, automatizovali procesy v sieti. Keď máme nejaký WiFi prípojný bod, musí byť nastavený, musí mať zabezpečenie. Switche a routre, ktoré nás pripájajú do siete, sa musia taktiež konfigurovať a nastavovať. Jedna z vecí je change manažment, čiže keď sa konfigurácia mení, je dobré vedieť, prečo to urobila, či nejde o kybernetické útoky,“ vysvetľuje Kirňák. Ďalšou z úloh je záloha konfigurácie. Ak sa pokazí zariadenie, ktoré vás pripája do siete, tak je totiž omnoho rýchlejšie nahrať zálohu tejto konfigurácie než zariadenie nastavovať úplne od začiatku. Ďalej to sú auditingové funkcie. Ak má napríklad banka 500 pobočiek po Slovensku a bezpečnostné pravidlo, že táto sieť musí byť konfigurovaná určitým spôsobom, prostredníctvom funkcie softvéru vedia správcovia zistiť, či to tak skutočne je vo všetkých pobočkách.
Odvážna firma
„Odvážne bolo rozhodnutie vôbec začať, pretože sme vedeli viac-menej od začiatku, že na slovenskom trhu nie je takéto niečo predateľné. Uvedomovali sme si, že ak vôbec bude firma fungovať, tak musíme nájsť zákazníkov mimo Slovenska, vo svete. Je to skutočne výzva, zo Slovenska písať a predávať softvér, keď tu nemáte žiadnych lokálnych zákazníkov, a musíte uspieť na trhu v Amerike a vo vzdialenejšej Európe,“ hodnotí Tomáš Kirňák. Dnes už má firma funkčný produkt a zároveň vyvíja druhý aj kvôli tomu, aby rástla. Zakladatelia vidia stále priestor a možnosti. „Chceme ďalej rásť a škálovať, rozhodnutie o tom, že budeme vyvíjať ďalší softvér ako firma, ktorá má už aj bez toho kopu práce, však nie je jednoduché. Je to interná investícia času a energie, ktorý dúfame, bude účelne investovaný a splatí sa, keď dostaneme produkt na trh,“ dodáva Tomáš Kirňák. Momentálne je vo firme 30 členný tím, ktorý sa podieľa a kooperuje na vývoji. Polovica sú technické pozície, ako napríklad vývojári, a zvyšok obchod, ekonomika, back-office a manažérske pozície aj v rámci developmentu, produktov a podobne. „Určite nechceme byť korporát. Snažíme sa udržať si startupovú, priateľskú kultúru. Nemáme ani viac úrovní manažérov, komunikujeme o veciach spoločne. V budúcom roku chceme na trh priniesť nový produkt, ktorý je obrovský, aj kódovo, aj technologicky. Tiež aj marketing je pre tento typ softvéru omnoho komplikovanejší. Sme vždy radi, keď ktokoľvek vo firme prinesie nejaký návrh, čo môžeme robiť lepšie ako celá firma. Snažíme sa nájsť balans medzi štruktúrou, manažmentom a voľnosťou ľudí a ideí.“
Po dvoch rokoch bola firma udržateľná a na výplaty si sama zarobila
Výhoda softvéru je, že viac-menej nie sú v začiatku potrebné peniaze. Treba veľa času a veľa vedomostí na to, ako to vôbec urobiť. „Pol roka som písal ten softvér 12 hodín denne. Nemali sme žiadne príjmy, kým sme produkt dostali na trh. Neskôr začali prichádzať prví zákazníci, ale nemali sme žiadnu investíciu, nebrali sme žiadne bankové pôžičky, ani nič iné, kým sme nevedeli, že sa z toho dá vybudovať firma,“ približuje Tomáš.
Pri softvéri je veľký benefit, že všetky náklady predstavujú ľudia, a NetCore ako firma má viac-menej plnú kontrolu nad príjmami. Čiže zisk závisí od toho, ako naberajú nových zákazníkov, aký cenový model si zvolia. „Nemáme priame náklady na nákup materiálu, takže ak máme výnos 1,2 – 1,3 milióna, všetko vieme investovať naspäť. Máme nejaké strednočasové interné investície do rastu, ktoré riešime, a súčasťou je aj spomínaný druhý softvér,“ hodnotí Kirňák. Keď si brali prvé investície od Crowdberry, mali obrat okolo 200- až 300-tisíc eur ročne. „Mali sme už nejaké metriky, vedeli sme povedať, aká je krivka rastu. Vedeli sme, koľko investujeme do marketingu a reklamy a koľko to asi vynesie. Vtedy sme začali hľadať investora,“ objasňuje Tomáš Kirňák. Veľa startupov to rieši tak, že berie donekonečna investičné peniaze a dúfa, že sa im niečo podarí.
Urobili to opačne
Ich firma investíciu riešila, až keď investorovi vedeli priniesť naspäť nejaký efekt, a vedeli, že firma nezanikne a bude udržateľná. V rokoch 2020-21 spoločnosť Crowdberry zainvestovala do NetCore 600-tisíc eur. Investor si zobral istý podiel vo firme a z toho sme ďalej rástli. Do zelených čísel sme sa dostali niekedy v roku 2022. O dva roky sme už nepálili investičné peniaze, ale firma bola bezpečne udržateľná a výplaty prišli z našich zárobkov,“ hovorí Kirňák a ako ďalej pokračuje, investor zostal majetkovo zaangažovaný. Crowdberry má vo firme stále podiely. Je to typický startupový systém. Minulý rok získali svoju prvú pôžičku od Slovenskej sporiteľne.
Zo SLSP to bolo 150-tisíc eur. Tento rok robíme kampaň s Crowdberry, nie však v podobe podielu, ale formou úveru od investorov vo výške pol milióna eur,“ dopĺňa zakladateľ firmy. Verejnosť môže financovať firmy rôznymi spôsobmi. Crowdberry platforma je jedným z nich a funguje tak, že Slováci môžu firme poskytnúť kapitál výmenou za úrok. Prenesene sa môžu stať našimi bankármi.
Na Slovensku má softvér Unimus doslova do desať zákazníkov, v zahraničí však má tisíce firiem, infraštruktúr, ktoré ich softvér používajú. „Všetci naši zákazníci a všetok náš príjem je zo zahraničia, takže tie peniaze zo zahraničia sťahujeme na Slovensko, čo je celkom príjemné. Donášame kapitál späť zo sveta na Slovensko.
K zákazníkom do sveta "napriamo"
„Je ťažké nájsť v našej krajine ľudí, ktorí vedia robiť medzinárodný marketing a predaj,“ hodnotí Tomáš Kirňák. Celosvetových zákazníkov si získali tak, že chodili na veľa konferencií, priamo za klientelou, a tam, kde boli sieťoví administrátori. Mali konferenčné stánky a marketingové aktivity, robili takzvaný komunitný marketing. Na Slovensku je veľmi málo ľudí, čo spravujú datacentrá. Komunita takýchto ľudí tu teda neexistuje. V Amerike sa napríklad poznajú všetci sieťari, ktorí riešia networking v datacentrách, chodia na konferencie, je to istá komunita. „Ja som v tých komunitách žil a fungoval. Veľa ľudí ma tam poznalo, pretože bežne prednášam na konferenciách. A keď idete do tých komunít priamo, sú to akoby priamo vaši zákazníci. Viete im predať svoj softvér a zároveň si vybudovať dobré meno,“ ukončuje Tomáš Kirňák, úspešný vývojár, obchodník aj manažér. Spresňuje, že polovica predaja produktu Unimus je v teritóriu USA, ďalších 20 percent je Kanada, Austrália, Nový Zéland a podobne a iba niekde okolo 25 percent ide do Európskej únie, a Veľkej Británie. Zo Slovenska má firma 0,01 percent príjmu, zvyšok príde zo sveta.
