Deň Európy je výročím Schumanovej deklarácie z 9. mája 1950. Tento priekopnícky plán povojnovej spolupráce európskych krajín odštartoval proces vzniku dnešnej Európskej únie. Podieľali sa na ňom ľudia – vizionári, ktorí sa usilovali o zabezpečenie mieru a prosperity povojnového európskeho kontinentu v duchu základných hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia. Sú nimi sloboda, demokracia, rovnosť, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ľudských práv a právneho štátu, ale aj solidarita a ochrana pre všetkých. Deň Európy je preto právom zaradený medzi symboly Európskej únie. Patrí sem aj európska vlajka tvorená 12 zlatými hviezdami na modrom pozadí. Hviezdy symbolizujú ideály jednoty, solidarity a harmónie medzi ľuďmi v Európe. Ďalším symbolom je európska hymna Óda na radosť Ludwiga van Beethovena. Európska hymna v žiadnom prípade nenahrádza národné hymny členských štátov EÚ, ale oslavuje ich spoločné hodnoty a môžeme ju počuť na oficiálnych slávnostiach, ktoré súvisia s Európskou úniou. Medzi symboly EÚ patrí aj jej motto Zjednotení v rozmanitosti, ktoré sa používa od roku 2000. Vyjadruje spojenie Európanov v spoločnej Únii s cieľom žiť v mieri a prosperite a využívať výhody rozličnosti kultúr, tradícií a jazykov starého kontinentu.
Sme súčasťou európskej rodiny
Popri Dni Európy si Slovensko 1. mája pripomína výročie svojho vstupu do Európskej únie. Stalo sa tak po tom, ako drvivá väčšina zúčastnených voličov (92,46 %) podporila v referende vstup krajiny do EÚ. Slovensko prejavilo svoj záujem vstúpiť do spoločenstva európskych krajín ešte ako súčasť Československa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Neskoršie rozdelenie federácie však vtedajšie integračné ambície Slovenska na čas pozastavilo a krajina si oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ podala až v roku 1995. Po turbulentnom vnútropolitickom období a splnení náročných predvstupových podmienok sa Slovensko stalo súčasťou Európskej únie spolu s ďalších deviatimi krajinami 1. mája 2004. Členstvo v Európskej únii prináša našim občanom mnohé benefity: Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ. Jednotný európsky trh zabezpečuje, aby sa tovar, služby, kapitál a ľudia mohli voľne pohybovať v rámci celej EÚ. Bol vytvorený s cieľom zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v EÚ prístup k širšiemu výberu tovaru a služieb za konkurenčné ceny. V praxi to znamená, že neplatíme clá a slovenské produkty môžu byť ponúkané spotrebiteľom z celej Európskej únie, čo je skoro 500 miliónov obyvateľov. Okrem toho môžeme pracovať v ostatných krajinách EÚ bez špeciálneho pracovného povolenia a máme garantované rovnaké práva ako domáci obyvatelia.
Študenti naberajú skúsenosti
Aj študentom sa otvorili nové možnosti. V rámci obľúbeného programu Erasmus+ už viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov malo možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí. Ako súčasť Schengenu môžeme voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení. Pri platení používame spoločné európske platidlo euro nielen na Slovensku, ale aj v ďalších 19 krajinách eurozóny, naša mena je stabilná a neplatíme za výmenné kurzy. Členstvom v Únii získalo Slovensko silnejší hlas aj na medzinárodnej scéne. Máme tak možnosť prispievať k formovaniu záujmov a názorov EÚ voči zvyšku sveta. Zdravie našich občanov je chránené prísnymi európskymi pravidlami na ochranu potravín a životného prostredia. Je nám tak garantované, že potraviny, ktoré jeme, a lieky, ktoré užívame, prešli najprísnejšími kontrolami na svete a sú pre nás bezpečné.
Únia nám taktiež dopomohla k zrušeniu roamingových poplatkov a vďaka spoločnému európskemu preukazu zdravotného poistenia máme právo na zdravotnú starostlivosť vo všetkých členských krajinách EÚ. Ako v praxi cítime že sme členmi? Do roku 2020 dostalo Slovensko na rozvoj skoro 30 miliárd eur z európskych fondov. Navyše Slovensko patrí medzi tzv. čistých prijímateľov finančných prostriedkov z EÚ, čo znamená, že dostáva podstatne viac peňazí, ako do spoločnej európskej kasy dáva. Vďaka tomu sa za ostatné roky podporili stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia. Z európskych peňazí sa stavali a rekonštruovali školy, predškolské zariadenia a nemocnice, obnovovali námestia, budovali vedecké parky, nové cesty, modernizovali železnice a uskutočnili mnohé ďalšie projekty, ktoré denne skvalitňujú život Slovákov. Z nového čerpacieho obdobia eurofondov môže Slovensko získať až 13 miliárd eur a k tomu máme z plánu obnovy k dispozícii ďalších približne 6 miliárd eur.
|
Príďte osláviť Deň Európy Pozývame vás osláviť európske narodeniny aj vo viacerých slovenských mestách. Oslavy sa začali 1. mája na Hlavnom námestí v Senici, pokračovať budú 5. mája v košickom kine Úsmev, 9. mája v bratislavskej Starej tržnici a 10. mája v Univerzitnej knižnici UNIZA v Žiline. Čaká na vás bohatý program, súťaže, infostánky, diskusie, zaujímavé workshopy a koncerty. Počas Dňa Európy sa dozviete viac o členských krajinách a o možnostiach, ktoré Európska únia svojim občanom ponúka. Prostredníctvom zábavných aktivít, kvízov a súťaží si môžete preskúšať svoje kritické myslenie a digitálne zručnosti a tiež otestovať vedomosti o EÚ. Pri príležitosti Dňa Európy bude počas mája v Poprade séria diskusií pre študentov starších ako 12 rokov s cieľom informovať ich o hlavných výhodách nášho členstva v Únii. Viac informácií o podujatiach nájdete na stránke www.europa.sk. |
|
Rozširovanie EÚ O členstvo v EÚ môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje demokratické hodnoty EÚ a zaväzuje sa ich podporovať. Zároveň musí splniť súbor predvstupových politických a hospodárskych podmienok. Európska únia má v súčasnosti 27 členských štátov s celkovou rozlohou viac ako 4 milióny km² a približne 500 miliónov obyvateľov, čím sa stáva treťou najväčšou populáciou na svete po Číne a Indii. EÚ sa zatiaľ rozšírila celkovo sedemkrát. Prvýkrát v roku 1973 sa k pôvodnej šestici štátov (Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Belgicku, Holandsku a Luxembursku) pridalo Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Grécko sa pripojilo v roku 1981, nasledované Španielskom a Portugalskom v roku 1986. K ďalšiemu rozšíreniu došlo v roku 1995, keď sa členskými štátmi stali Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Rozšírenie EÚ v máji 2004 bolo najväčšie v histórii Únie. Členom sa stal Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2007 pristúpilo Rumunsko a Bulharsko. Posledné rozšírenie sa uskutočnilo v júli 2013, keď sa členom EÚ stalo Chorvátsko. Kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ sú dnes Čierna Hora, Srbsko, Turecko, Severné Macedónsko, Albánsko, Ukrajina, Moldavsko a Bosna a Hercegovina. O členstvo v EÚ požiadalo aj Gruzínsko. |
| Podľa nedávneho prieskumu s členstvom Slovenska v EÚ súhlasí takmer sedem z desiatich opýtaných Slovákov (67 %). Šesť z desiatich Slovákov je zároveň hrdých na to, že sú občanmi Európskej únie. Za najväčšie výhody členstva v EÚ pritom Slováci a Slovenky považujú najmä možnosť cestovať (46 %) a študovať v zahraničí (40 %). |