Naše snahy chrániť životné prostredie vplývajú na klímu aj na ľudské zdravie a životy. Vývoj nových ekologickejších technológií prispieva nielen k čistejšiemu vzduchu, ktorý dýchame, ale pomáhajú nám znížiť závislosť od doposiaľ používaných fosílnych zdrojov energie. Práve prechod na obnoviteľné zdroje energie je cestou, ako ochrániť naše zdravie, a je aj riešením prebiehajúcej energetickej krízy.
Priority EÚ
V posledných mesiacoch čelí Európa vysokým a nestálym cenám energie. Naša jednostranná závislosť od ruských dodávok energií a ich manipulácie s trhmi s plynom majú zásadný podiel na rekordnom náraste cien energií. Pre Európsku úniu a jej členské štáty je preto prioritou nájsť dostatok bezpečných alternatív, ktoré by nás zbavili závislosti od jedného dodávateľa. K naplneniu tohto cieľa prispejú najmä investície do obnoviteľných zdrojov energie. EÚ zavádza opatrenia na podporu Európanov pri zvládaní energetickej krízy, znižuje závislosť EÚ od ruských fosílnych palív, spolupracuje so spoľahlivými dodávateľmi a investuje do energie z obnoviteľných zdrojov – najmä do vodíka. Prostredníctvom programu RePowerEU uskutočňuje Únia rozsiahle investície do domácich obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom je, aby sa Európa stala nezávislou od ruských fosílnych palív ešte pred rokom 2030.
Stop fosílnym palivám
Sírové, uhličité a dusíkaté kyseliny, ktoré sa do ovzdušia dostali spaľovaním fosílnych palív, spôsobujú výskyt kyslých dažďov. Tie ničia nielen prírodu. Spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie či chov hospodárskych zvierat zásadne ovplyvňujú klímu a teplotu Zeme. Všetky tieto činnosti prispievajú k zvyšovaniu objemu skleníkových plynov v atmosfére, ktoré pôsobia ako sklo v skleníku – zachytávajú slnečné teplo a zároveň zabraňujú jeho úniku späť do vesmíru. Tomuto javu hovoríme skleníkový efekt, ktorý je priamo zodpovedný za globálne otepľovanie. Hoci mnohé zo skleníkových plynov sa vyskytujú v atmosfére prirodzene, práve činnosti vykonávané ľuďmi priamo zvyšujú koncentráciu niektorých z nich.
Zastavme otepľovanie
Klimatická neutralita znamená rovnováhu medzi množstvom emisií, ktoré sme ľudskou činnosťou vyprodukovali, a množstvom, ktoré je možné z atmosféry odstrániť. Keďže zhoršovanie stavu životného prostredia a zmena klímy predstavujú existenčnú hrozbu pre Európu a svet, boj proti týmto zmenám patrí medzi hlavné priority Európskej únie. Reakciou EÚ v boji s klimatickou zmenou je Európska zelená dohoda. Jej cieľom je zlepšiť kvalitu života a zdravie občanov a budúcich generácií. Ambíciou je, aby sa Únia stala do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Štáty sveta sa navyše v roku 2015 podpisom Parížskej zmluvy zaviazali udržať celosvetový nárast teploty pod 2 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou.
Opatrenia EÚ v boji s energetickou krízou
- znížiť spotrebu elektriny aspoň o 5 % počas vybraných hodín v čase špičky,
- znížiť celkový dopyt po elektrine aspoň o 10 % do konca marca 2023,
- zaviesť dočasný príjmový strop pre výrobcov elektrickej energie s nižšími nákladmi tak, aby príjmy presahujúce tento strop išli vládam členských štátov a tie ich použijú na pomoc spotrebiteľom pri znižovaní ich účtov za energie,
- dočasný solidárny príspevok z nadmerných ziskov v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií na pomoc spotrebiteľom,
- regulované ceny elektrickej energie pre spotrebiteľov, ale aj malé a stredné podniky.