Bol jediným človekom, ktorý Ernesta Che Guevaru vypočúval. Bývalý agent americkej Ústrednej spravodajskej služby CIA Felix Rodriguez pred polstoročím vydal rozkaz na popravu slávneho argentínskeho revolucionára. Sám sa po Guevarovom zastrelení zamazal od jeho krvi.
Známeho vodcu partizánov, ktorý vodcovi kubánskej revolúcie Fidelovi Castrovi pomohol v roku 1959 zvrhnúť režim diktátora Fulgencia Batistu, zastrelili deviateho októbra 1967 v Bolívii. Počas svojho života na Kube zastával významné štátne funkcie a podporoval povstalecké partizánske skupiny v Bolívii a Kongu. Niekoľkokrát navštívil aj Československo.
Posledné mesiace v Bolívii
Partizánska činnosť v Bolívii sa Che Guevarovi nakoniec stala osudnou. Revolucionár pomáhal miestnym povstalcom dovedna 11 mesiacov. Jeho jednotka však nemala takmer žiadne zásoby a miestni obyvatelia odmietali revolucionára podporovať.
Tridsaťdeväťročný Che mal tiež problémy so zdravím. Jeho stav sa počas bojov v Bolívii výrazne zhoršil, keďže trpel astmou. Revolucionára nakoniec zadržali ôsmeho októbra. Pri zásahu vládnych jednotiek utrpel zranenia.
Členom vládnej jednotky, ktorá dostala za úlohu Guevaru zajať, bol aj agent CIA Felix Rodriguez, ktorý ešte žije ako agent vo výslužbe.
Rodriguez ako jediný človek Guevaru vypočúval a v roku 1967 vydal rozkaz na jeho popravu. „Siedmeho októbra sme od jedného z miestnych farmárov dostali kľúčovú informáciu, kde by Che mohol byť. V boji bolo veľa ľudí zabitých, ale medzi živými bol aj Che Guevara,“ opísal pred ôsmimi rokmi v rozhovore pre server iDnes.cz Rodriguez. Po zásahu ho previezli s bolívijskými vojakmi do neďalekej školskej budovy na výsluch.
Oslava zatknutia
Rodriguez tiež prezradil, že po zverejnení informácie o Guevarovom zatknutí všetci vojaci oslavovali. Agenta CIA priradili k vojenskej operácii na základe jeho kubánskeho pôvodu. V tom čase bol ostro kritizovaný postup Spojených štátov vo Vietname a platil nepísaný zákaz vysielať na podobné akcie Američanov.
USA nechceli ďalších mŕtvych, a tak vysielali na operácie „cudzincov“ – v tomto prípade Američana kubánskeho pôvodu. „V roku 1967 som bol vo Venezuele. Požiadali ma, aby som odišiel do Bolívie radiť vojakom bojujúcim proti jednotkám Che Guevaru,“ vysvetľuje svoje zapojenie do operácie vtedajší agent CIA.
Rodriguez mal navyše na zabitie Che Guevaru osobné dôvody. Jeho strýko Manuel Ray pôsobil vo vláde diktátora Batistu ako minister pre verejné práce. Po kubánskej revolúcii kvôli tomu nová Fidelova vláda odobrala Rodriguezovej rodine veľkú časť majetku vrátane pozemkov. Niekoľko členov jeho rodiny dokonca revolučné jednotky zatkli a popravili.
V roku 1959, keď sa Castro na Kube ujal moci, vstúpil Rodriguez do jednotiek pripravených bojovať proti Fidelovmu režimu. Dôležitú úlohu potom zohral aj počas invázie do Zátoky svíň, ktorá mala za cieľ Castrovu totalitnú vládu zvrhnúť. Dva mesiace pred inváziou Rodriguez tajne pricestoval na Kubu. Po Castrovom víťazstve sa však musel skrývať na venezuelskej ambasáde, kým sa dostal späť do Spojených štátov.
Vypočúvanie revolucionára
Po zatknutí Che Guevaru velenie CIA rozhodlo, že revolucionára bude vypočúvať práve Rodriguez. Dôvodom bolo to, ako veľmi Che ublížil jeho krajine. Deň po zatknutí Guevaru odštartovala helikoptéra, ktorá agenta odviezla do mestečka, kde bol Che uväznený. „Keď som ho uvidel, ležal zviazaný na zemi v holej miestnosti s jedným oknom. Priamo pred ním sa nachádzali mŕtvoly niekoľkých kubánskych vojakov. S nikým nehovoril, len sa díval pred seba. Na nikoho nereagoval,“ pripomenul si Rodriguez.
Pri výsluchu sa Che Guevara tváril veľmi arogantne a požiadal Rodrigueza o rozviazanie pút. „Povedal som mu, že je zodpovedný za popravu stoviek ľudí. On odpovedal, že ich považoval za agentov CIA na Kube. Hovorili sme aj o kubánskej ekonomike. Podľa Guevaru za všetko zlé mohlo americké embargo,“ opisuje výsluch bývalý agent.
Che tiež Rodriguezovi pri výsluchu prezradil, ako sa dostal na miesto šéfa kubánskej národnej banky. Castro na jednej schôdzi hľadal nadšeného ekonóma (v španielčine economista). Che však rozumel komunista (v španielčine comunista) a tak zdvihol ruku. Castro ho potom vymenoval do čela bankovej inštitúcie.
Smrť ako v boji
Hlavnou úlohou Felixa Rodrigueza bolo udržať Che Guevaru nažive. Na druhý deň sa však rozkazy zmenili. Rodriguez dostal telefonát z veliteľstva. „Bolívijský dôstojník chcel vidieť o druhej popoludní jeho telo. Keď som to zajatcovi oznámil, zbledol ako stena. Požiadal ma, nech odovzdám odkaz jeho manželke, aby sa vydala a skúsila byť šťastná. Potom sme sa naposledy pozdravili a potriasli si rukami,“ uvádza Rodriguez.
Agent potom o jednej popoludní povedal vojakom, aby revolucionára zastrelili tak, aby to vyzeralo, že padol v boji. Jeho telo neskôr odviezli helikoptérou na veliteľstvo. „Musel som ho držať a zamazal som sa od jeho krvi. Okamžite mi napadlo – budú ťa obviňovať, že máš ruky od krvi,“ dodáva Rodriguez.
Bývalý agent CIA v súčasnosti pôsobí ako prezident asociácie veteránov Brigády 2506. Jej príslušníci sa v roku 1961 zúčastnili na invázii v Zátoke svíň.
Che Guevara sa k partizánom dostal v roku 1955 v Mexiku, kde sa zoznámil s budúcim diktátorom Fidelom Castrom a jeho bratom Raúlom. O rok neskôr s oboma bratmi odišiel na Kubu, aby tam zvrhli proamerickú vládu Fulgencia Batistu. Útok povstalcov sa však nepodaril. Partizánska bunka sa tak musela ukrývať v pohorí Sierra Maestra, kde do svojich radov najímala miestnych obyvateľov.
Počas bojov s vládnymi jednotkami získal Ernesto Guevara svoju prezývku Che, keďže toto slovo často používal. V španielčine to znamená hm alebo aha. V januári 1959 Castro a jeho ľudia Batistu zvrhli a Che Guevara sa stal jednou z hláv kubánskeho režimu. Che v roku 1966 opustil Kubu kvôli rozporom s Castrom a zástupcami Sovietskeho zväzu, aby pokračoval v šírení revolúcie v ďalších štátoch.
Pobyt v Československu
Che Guevara niekoľko mesiacov pobýval aj v ČSSR. Od marca do júla 1966 si tu liečil silnú astmu. Československá rozviedka revolucionára a jeho milenku skrývala v malej vile v obci Ládví neďaleko Benešova. Žil tam pod cudzím menom a s úplne zmenenou podobou. Che si oholil fúzy aj hlavu a nosil dioptrické okuliare. Obklopovali ho jeho najvernejší priatelia. „Žili sme tak trochu ako na tŕní. Málokedy sme chodili von. Keď sme už išli, zvyčajne sme navštevovali reštaurácie mimo mesta,“ spomínal na pobyt v Československu Guevarov spoločník Ulies Estrada.
Známemu revolucionárovi sa zrejme v Československu príliš nepáčilo. Vyplýva to z jeho osobných zápiskov, v ktorých opísal okrem iného aj Prahu. „Všetko je tu nudné, sivé a bez života. Toto nie je socializmus, ale jeho zlyhanie. Celá Praha je ako miestnosť z Titanicu. Zo slávnych čias revolúcie tu nezostalo nič,“ napísal vo svojich zápiskoch o Prahe Che Guevara.
Československá tajná služba sa starala aj o výcvik Che Guevarovej argentínskej milenky Tamary Bunke, ktorá sa preslávila pod prezývkou Tanja. Potvrdzujú to zväzky nájdené v českom Archíve bezpečnostných zložiek. Guevarovej milenke rozviedka obstarala falošnú identitu aj cestovný pas s vízami.
Prvá zmienka o príťažlivej brunetke pochádza z roku 1964. Tanja vtedy priletela do Prahy pod falošným menom Marta Iriarte. Československé úrady najprv netušili, o koho ide. Práve ona bola pritom dôvodom, prečo sa Che neletel liečiť z Konga domov do Argentíny. Vo svojej vlasti by sa navyše v tom čase už nemohol cítiť bezpečne.
Che Guevara odcestoval v júli 1966 z Československa do kubánskej Havany, odkiaľ pod falošným menom Adolfo Mena podnikol cestu do Bolívie. Tam našiel svoju smrť. V júli 1997 prepravili jeho pozostatky na Kubu. Neskôr ho pochovali v mauzóleu pod jeho pamätníkom v kubánskej Santa Clare.