Jaskynný komplex Lascaux, objavený pri dedinke Montignac na juhozápade Francúzska, fascinuje svojou výtvarnou galériou starou podľa odhadov až 17-tisíc rokov. O pôsobivé nástenné maľby sa zaslúžili pravekí umelci, ktorí jaskyňu skrášlili až dvoma tisíckami kresieb vtedy žijúcich zvierat, tvorov vytvorených fantáziou a ďalších abstraktných obrazov.
Komplex jaskýň s maľbami je spolu s ďalšími prehistorickými pamiatkami v údolí rieky Vézere od roku 1979 súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Jaskyňu Lascaux objavili štyria chlapci 12. septembra 1940. Stalo sa to náhodou, keď hľadali svojho psa na kopci pri rieke Vézere.
Pohľad, ktorý sa deťom po spustení do jaskyne naskytol, im ale vyrazil dych. Na stenách pred nimi akoby ožili vyhynuté zvieratá, ako napríklad divoké kone, mamuty, tury, jelene alebo bizóny, ale aj rôzne obrazy vytvorené fantáziou. K tým najznámejším patrí asi preslávený jednorožec z Lascaux.
„Nevytvorili sme vôbec nič,“ vyhlásil slávny Pablo Picasso, keď maľby uvidel.
Lascaux ani ostatné jaskyne zrejme nikdy neboli obývané. Vtedajšia populácia ich pravdepodobne vnímala ako posvätné a kultové miesta, ktoré slúžili na vykonávanie rituálov. Celkovo sa v jaskyni nachádza 150 malieb a 1 500 rytých kresieb.
Viaceré z nich majú obrovské rozmery, niektoré sú až päťmetrové, a iba výnimočne je možné vidieť vyobrazenie ľudskej postavy. Vedci doteraz druhovo zaradili zvieratá z 600 obrazov, nad mnohými motívmi si ale stále lámu hlavu.
Špekulácie vyvoláva napríklad vták na žrdi a muž s vtáčou hlavou, na ktorého sa rúti obrovský býk. V roku 2000 vyslovil profesor Michael Rappenglück z univerzity v Mníchove domnienku, že by mohlo ísť o najstaršiu mapu nočnej oblohy, čo by pozmenilo pohľad na „primitívnych“ pravekých lovcov. Symboly sú známe aj z viacerých iných kultúr a vzťahujú sa na Zemi a na vesmíru. „Je to mapa prehistorického kozmu. Bolo to ich nebo, plné zvierat a duchov,“ povedal Rappenglück.
V roku 1948 bola Lascaux otvorené pre verejnosť a hneď sa stala vyhľadávanou atrakciou. Davy ľudí ale začali unikátne maľby ohrozovať, ničil ich napríklad oxid uhličitý vydychovaný turistami. Udržať jaskynnú mikroklímu bolo ťažké, starostlivosť je neustála. Vláda preto v roku 1963, keď pamiatke hrozilo nenávratné poškodenie, siahla k jedinému možnému riešeniu – jaskyňu pre verejnosť uzavrela. Komplex zostal prístupný iba pre bádanie historikov a malý počet návštevníkov.
Pre veľký záujem o jedinečnú pamiatku ale francúzske úrady pristúpili k vybudovaniu vernej kópie s názvom Lascaux II., teda dvoch najreprezentatívnejších a najatraktívnejších častí jaskyne – Sály býkov a Axiálneho výklenku. Prvá replika bola otvorená v roku 1983 a ročne ju navštívi asi 300-tisíc ľudí. Druhú repliku otvorili v roku 2012 a tretia, ktorá obsahuje reprodukcie všetkých prehistorických malieb z pôvodného jaskynného komplexu v originálnej veľkosti, je v prevádzke od decembra 2016.
Francúzsko sa pýši aj ďalšími podobnými unikátmi. V roku 1994 boli v jaskyni Chauvet neďaleko Lyonu objavené nástenné maľby zvierat z obdobia pred 31-tisíc rokmi. Pamiatka je takisto prístupná iba pre odborníkov, repliku jaskyne pre návštevníkov otvorili tento rok. V roku 2005 bola objavená jaskyňa Vilhonneur pri meste Angouleme na juhozápade Francúzska, ktorej nástenné maľby sú staré 27-tisíc rokov. Známa je aj jaskyňa Combe d'Arc s výzdobou starou približne 22-tisíc rokov.
Praveké galérie je možné nájsť aj v ďalších jaskyniach po celom svete. Jednou z najznámejších je španielska Altamira či ďalšia tamojšia jaskyňa El Castillo. Veľmi staré maľby objavili na indonézskom ostrove Sulawesi (až 40-tisíc rokov staré) alebo v rumunskej jaskyni Coliboaia (35-tisíc rokov). Známe sú tiež nálezy z indickej Bhimbetky, z Alžíra, Líbye, Južnej Afriky, Austrálie či Južnej Ameriky.