Bezmála pol roka sa pripravoval na túto operáciu, staval lode, zhromažďoval vojsko. Teraz už takmer sedem týždňov čaká pri dedine Saint-Valery-sur-Somme na priaznivý vietor, ktorý by jeho flotile umožnil poľahky prekonať Lamanšský prieliv.
Na jeho druhej strane, v Anglicku, sa chce ujať vlády. Nie je síce jediným uchádzačom o tamojší trón, ženie ho však skalopevné presvedčenie, že iba on má naň nárok.
Popoludní 27. septembra 1066 sa normanský vojvoda Viliam konečne dočkal. Začal viať južný vietor, taký, aký potrebuje. Vydáva teda rozkaz na nalodenie a večer jeho flotila vyráža na more. Konvoj, presúvajúci sa cez prieliv, pôsobí impozantne, tvorí ho viac než 700 lodí.
„Viliam zostavil obrovskú armádu. Okrem Normanov v nej boli Flámi, Frankovia i Bretónci, všetko silní, dobre vyzbrojení muži,“ opisuje invázne jednotky súčasník udalostí, benediktínsky mních Viliam z Jumièges.
Tých mužov je asi osemtisíc a výnimočnosť operácie podčiarkuje aj prítomnosť približne dvoch tisícok koní na palubách lodí. V Európe ide o čosi nevídané.
Nočná plavba prebieha pokojne a na úsvite 28. septembra dosahuje flotila anglické pobrežie. Vyloďuje sa pri Pevensey a príbeh poslednej úspešnej invázie na Britské ostrovy vstupuje do záverečnej fázy.
Jeden trón, traja adepti
Písať sa začal o deväť mesiacov skôr, keď v Londýne zomrel kráľ Eduard III. Vyznávač. Bol bezdetný, a teda bez priameho následníka, a tak zostal anglický trón prázdny. To však neznamená, že by sa oň nik nezaujímal. Práve naopak, uchádzačov bolo až-až.
Zostáva vám 85% na dočítanie.