„A predsa sa točí,“ zvolal vraj taliansky učenec Galileo Galilei po tom, ako ho katolícka inkvizícia pod hrozbou upálenia prinútila v roku 1633 odvolať jeho zistenie, že Zem se obieha okolo Slnka. Vedec, ktorý s mnohými objavmi z oblasti gravitácie alebo astronómie výrazne predbehol dobu a pobúril tým cirkev, bol s konečnou platnosťou rehabilitovaný až 31. októbra 1992. Rehabilitoval ho pápež Ján Pavol II. po trinásťročnej práci mimoriadnej komisie.
Astronóm, fyzik a matematik Galileo Galilei sa narodil vo februári 1564 v Pise v schudobnenej patricijskej rodine. Najprv študoval medicínu, neskôr matematiku a fyziku, ktorým sa potom venoval až do svojej smrti.
Jeho záber bol obdivuhodne široký - venoval sa Archimedovmu učeniu a zostrojil hydrostatické váhy, objavil nemennosť doby kyvu kyvadla, čo využil v kyvadlových hodinách, študoval zákony pádu, riešil zákony pohybu telies, odhalil zákon akcelerácie a zaoberal sa aj mechanikou. Stanovil tiež pravidlá o určovaní ťažísk pevných telies, zostrojil termoskop, zdokonalil kompas i mikroskop, vymyslel geometrické pomôcky, ktoré umožnili skonštruovať ľubovoľný pravidelný mnohouholník, a pokúšal sa zmerať aj rýchlosť svetla.
Šikmú vežu v Pise preslávil zase hádzaním železných gúľ pri dokazovaní zákona o zemskej príťažlivosti a zostrojil vlastný „prístroj na približovanie diaľky“, ktorým si otvoril okná do vesmíru. Práve astronomické pozorovania priviedli Galileiho k tomu, že sa stal zástancom a propagátorom heliocentrického modelu vesmíru, podľa ktorého planéty obiehajú okolo Slnka, o ktorom už dávno pred ním hovoril Kopernik. Tým si ale proti sebe poštval cirkev, trvajúcej na geocentrickej teórii.
Galilei, ako veriaci katolík, to síce niesol ťažko, rozhodol sa však brániť vedu, ktorá bola podľa neho „pravdivým a exaktným interpretom prírody“. Svoje astronomické zistenia chcel detailne vysvetliť aj vrcholným predstaviteľom cirkvi, dúfajúc, že ich presvedčí. Bolo to však naivné. Kardináli, ktorí si ho vypočuli, označili jeho názory za kacírske a dožadovali sa zákroku inkvizície. Pápež Pavol V. tak napokon nariadil, aby sa proti učencovi začali zbierať dôkazy.
V roku 1632 dokončil Galileo Galilei svoje najväčšie dielo Dialógy o dvoch najväčších systémoch sveta (skrátene nazývané aj Dialóg), v ktorom geocentrizmus doslova roztrhal na kusy. Krátko na to dostal predvolanie pred inkvizičný tribunál, ktorý ho mal súdiť ako kacíra. Žiadal o odloženie procesu pre svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, ale márne. Pápež mu odkázal, že ak do Ríma nepríde dobrovoľne, nechá ho doviezť v reťaziach.
Keď v apríli nasledujúceho roka predviedli Galileiho pred tribunál, ktorý mal rozhodnúť o jeho vine a osude, vedel, čo mu hrozí. Zo začiatku ešte svoje učenie obhajoval, pod tlakom inkvizítorov, hrozieb mučenia a smrti v plameňoch sa ale napokon vydesený starý muž rozhodol všetko odvolať.
„Prisahám, že už nikdy v budúcnosti nebudem ústne ani písomne tvrdiť veci, ktoré by mohli proti mne vyvolať nedôveru,“ stálo vo vyhlásení, ktoré podpísal a zároveň požiadal o zhovievavosť pri vynášaní rozsudku.
Trest doživotného väzenia, ktorý dostal, si odpykával v domácich podmienkach v Arcetri a vo Florencii. Pravidelne musel recitovať kajúcne žalmy, nikto ho nesmel navštevovať a jeho Dialóg sa dostal na oficiálny zoznam zakázaných kníh.
Galileo Galilei zomrel napokon 8. januára 1642, takmer slepý. Tak zaplatil za objav slnečných škvŕn. Veľkovojvoda toskánsky chcel dať jeho pozostatky pochovať v Chráme Santa Croce vo Florencii, ale pápež to zakázal. Uložili ich tam napokon až o 95 rokov neskôr, v roku 1737.