Aj keď všetky spoločenské poriadky ho chápali a ctili ako svojho „významného muža“ a dostalo sa mu jednej z najväčších pôct, aké umelec môže získať – ešte za života mu štát zriadil múzeum – podľa autorky jeho poslednej monografie, Kataríny Bajcurovej zo Slovenskej národnej galérie, existuje ešte jedna väčšia pocta, i keď tichšia:
„Je to stopová prítomnosť jeho vizuálneho sveta vo vedomí a v mysliach ľudí. Motívy jeho obrazov sa stali súčasťou učebníc, stálych expozícií, ilustrované knihy, ktoré sprevádzali naše detstvo, sa rozišli do celého sveta.“
Vari ani neexistuje Slovák, ktorý by sa s jeho maľbami či rozprávkovými kresbami nestretol.
Hoci takmer nikdy nemaľoval sám seba, existuje veľa jeho fotografií a vďaka jeho autobiografickým spomienkam (aj keď so slovom nepracoval až tak zručne) a množstvu novinových a časopiseckých rozhovorov vieme veľa aj o jeho živote. Podľa Bajcurovej však napriek mnohým materiálom nie je ľahké, a dnes je to už asi aj nemožné, do dôsledkov ozrejmiť skutočné vnútorné pohnútky jeho činov, temperament a okolnosti, ktoré ovplyvnili jeho dielo.
Aký teda bol Ľudovít Fulla?
Chlapec z dobrej rodiny
Ľudovít Leopold Fulla, po domácky Lajko, Lajoško, sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku ako druhé dieťa. Mal päť súrodencov – výlučne sestier, čím bolo dané jeho výsadné postavenie ako chlapca, neskôr umelca.
Fullovci boli dobre situovaní mešťania, čo malo pozitívny vplyv aj na jeho umelecký rozvoj. K ich domu patril pozemok, záhradná reštaurácia s kolkárňou, po roku 1948 im ho však skonfiškovali a vrátili až po prevrate.
Maliarov starý otec Matúš Fulla bol podnikavý podrichtár a tvorca prvej parnej pekárne v Ružomberku, jeho otec Leopold bol mäsiarom, údenárom a mal hostinec, ktorému sa dodnes hovorí U Fullov.
Sám umelec neskôr písal, že pochádzal zo „živnostníckej rodiny“, a v korešpondencii so Zdeňkom Hlaváčkom, autorom jeho monografie, kategoricky zdôrazňoval, že jeho rodičia „venkovania neboli. Môj starý otec už býval v Ružomberku, kde mal okrem rolí, lúk i
poschodový dom. Môj otec i matka hovorili okrem materčiny i po maďarsky a čiastočne i po nemecky“.
Dostal poctivú konzervatívnu výchovu. Na želanie rodičov mal prebrať otcovskú živnosť, no jeho mama, ktorá bola podľa jeho slov ženou osobitne vnímavou a citlivou, v ňom včas objavila umelecké nadanie a podporovala ho.
Školské časy
„V prvej triede gymnázia som už dosť šikovne obmaľovával romantické krajinky a rôzne iné námety z pohľadníc, ktoré mi priniesol otec z Pešti. Prvé improvizované výstavky som si robil na s...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.