Dokonale zapadajú do prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Na potulkách po Tatrách, či už ako náhodný okoloidúci, alebo pravidelný turista, ktorý bez hôr neprežije, môžete obdivovať nielen nádhernú prírodnú scenériu, ale aj architektúru.
Možno ste boli ubytovaní vo Vile Kalinčiak, bývalý Aesculap (národné kultúrne dedičstvo) v Dolnom Smokovci, alebo ste navštívili výstavnú sieň Tatranskej galérie vo Vile Flóra v Starom Smokovci. A možno ste si to namierili rovno na Téryho chatu (2 015 m n. m.) v Mengusovskej doline.
Všetky spomenuté spolu s tými, ku ktorým sa ešte dostaneme, sú dielom jedného muža. A hoci o jeho osobnom živote nemáme príliš veľa informácií, mnoho z budov, na výstavbe ktorých sa podieľal, sa zachovalo dodnes.
S horami za chrbtom
Gedeon Majunke sa narodil do rodiny obchodníka 10. mája 1854. „Ešte v ten istý deň (čo nebolo bežné, okamžite krstili deti, ktorým hrozilo, že zomrú) bol miestnym farárom Dominikom Csermakom pokrstený ako Gedeon Wilhelm. Farár mu bol tak ako aj pri predchádzajúcich súrodencoch zároveň kmotrom spolu s Annou Candiger,“ rozpráva pre Čarovné Slovensko historik umenia Maroš Semančík z kežmarského múzea, ktorý sa Majunkeho životu venuje už dlhé roky.
Majunke vyrastal ako rodák zo Spišskej Soboty (dnes časti Popradu) v nádhernom prostredí Tatier, ktoré ho bezpochyby ovplyvnilo. Práve tu podľa historika zrejme navštevoval aj základnú školu. Jeho otec Anton vlastnil pivovar a výrobňu octu a liehu.
„Pre dobrú kvalitu malo jeho pivo veľký odbyt na celom Spiši. Ocot sa najviac vyvážal na Liptov a na Maguru,“ pokračuje Semančík. Dopĺňa, že Gedeonov otec bol katolík, mama Johanna evanjelička. Okrem Gedeona mali ďalších štyroch synov a tri dcéry. A v čase, keď mal najstarší syn 16 a najmladší dva roky, ostala na sedem detí (jedna z dcér zomrela) matka sama, jej manžel Anton totiž vo veku 50 rokov zomrel na týfus.
Po základnej škole sa Majunke vydal na Štátnu reálnu školu v Košiciach, kde absolvoval stredoškolské štúdium. To najlepšie ho však ešte len čakalo na štúdiách vo Viedni. Podľa slov historika totiž
„absolvoval tú najlepšiu školskú prípravu, aká bola možná v rakúsko-uhorskej monarchii“.
Študentské roky
„V rok...
Zostáva vám 85% na dočítanie.