Vodík, hélium, lítium, berýlium... a tak ďalej. Ak aj chémia nepatrila k vašim obľúbeným predmetom, aj tak si určite pamätáte tabuľku na kartičke s rozmerom A5, ktorá sa používala ako „ťahák“ (niekedy aj povolený) nielen pri zápise a počítaní chemických rovníc.
Nesie meno muža, ktorý sa napriek nespornému talentu musel boriť s poryvmi osudu, v ktorom sa striedali úspechy a príkoria. A hoci na slávnu nobelovku napokon nedosiahol, je dodnes známejší ako mnohí jej nositelia.
Toto je fascinujúci príbeh Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva.
Priezvisko po gazdovi
Jeho život a životopisy sprevádzajú viaceré mýty či nepresnosti, ktoré sa však tradujú už desaťročia. Jedným z nich je tvrdenie, že mal tatárskych, mongolských, kirgizských, respektíve stredoázijských predkov.
No je to omyl, ktorý spôsobila vydaním Rodinnej kroniky už po jeho smrti jedna z jeho neterí. Uviedla tam, že ich prastarý otec si vzal za ženu „kirgizskú alebo tatársku krásku, ktorú miloval tak veľmi, že keď zomrela, pominul sa od žiaľu aj on“.
Žiadne dokumenty však takúto skutočnosť nepotvrdzujú.
Faktom však je, že malý Dmitrij Ivanovič sa narodil do dobrej rodiny. Jeho otec Ivan Pavlovič bol vzdelaný muž, riaditeľ školy, zároveň vyučoval filozofiu, politiku a výtvarné umenie na gymnáziách v Tambove a Saratove. Matka Maria Dmitrijevna Kornilievová zas pochádzala zo zámožnej obchodníckej rodiny, ktorá okrem iného založila prvú tlačiareň na Sibíri v Toboľsku (v tesnej blízkosti ktorého sa rodina Mendelejevovcov usadila).
Zaujímavosťou je, ako prišla rodina k priezvisku. Dmitrijov dedo z otcovej strany Pavel Maximovič Sokolov bol totiž pravoslávnym kňazom a podľa vtedajších zvyklostí dostali jeho deti počas návštevy teologického seminára nové priezviská. Ivanovi tak prischlo Mendelejev po miestnom gazdovi.
Malý Dmitrij bol najmladší zo sedemnástich súrodencov, z ktorých traja zomreli tesne po narodení. Tento vysoký počet detí sa v niektorých zdrojoch líši, no v každom prípade sa narodil do mnohopočetnej rodiny.
Veľkou ranou pre všetkých bolo, keď ich otec oslepol a prišiel o miesto učiteľa. Finančnú stránku tak musela potiahnuť matka, ktorá začala znovu prevádzkovať opustenú rodinnú sklársku fabriku. Akoby toho nebolo dosť, Dmitrij ako trinásťročný stráca otca, a keď ich továreň vyhorí, nastupuje do gymnázia v Toboľsku.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.