StoryEditor

Mystik a básnik Hroboň: Veľkosť a originalitu jeho diela štúrovci nikdy neuznali

14.10.2017, 12:05
Počas života mu nevyšla ani jedna kniha, básne sa objavovali len sporadicky a trvalo veľmi dlho aj po jeho smrti, kým sa začalo vnímať jeho dielo s rešpektom.

Duchovný svet mu bol bližší než ten reálny a mystika ho odviedla od ľudí. Veril, že prioritou Boha pred svetom, ducha nad telom, citu a viery pred rozumom si ľudstvo dokáže zachovať morálne hodnoty. Vytvoril básnické veľdielo, ktoré neprijali jeho súčasníci. Byť zaznávaným sa mu stalo poslaním. Básnik mesianizmu, Samo Bohdan Hroboň.

Neoplýval lyrizmom Jána Bottu, revolučnosťou Janka Kráľa či pragmatizmom Ľudovíta Štúra. So štúrovcami spolupracoval, ale nikdy neuznali veľkosť a originalitu jeho diela. Pre zvláštny literárny jazyk, prepiaty sklon k náboženskému mysticizmu a experimentálne obdobie v jeho tvorbe patrí k najzaujímavejším, ale aj k najviac neprijatým slovenským básnikom.

Počas života mu nevyšla ani jedna kniha, básne sa objavovali len sporadicky a trvalo veľmi dlho aj po jeho smrti, kým sa začalo vnímať jeho dielo s rešpektom.

„Hroboň natoľko predbehol svoju dobu, že súčasníci považovali jeho poéziu za temnú, nezrozumiteľnú, bludnú. Čas však potvrdil opak,“ takto sa o ňom vyjadril básnik, prekladateľ a esejista Vlastimil Kovalčík, zostavovateľ jedného z Hroboňových básnických výberov Slovospytné snovidmy.

Pochádzal z Liptovskej Sielnice, z rodiny evanjelického farára Jakuba Hroboňa, ktorý mal spolu s manželkou Teréziou sedem detí. Tradícia kazateľstva sa v tomto rode udržala vyše dvesto rokov.

Samo Bohdan Hroboň, ktorý sa narodil 27. augusta 1820, sa kňazom nestal, všetku svoju tvorivú silu vložil do literatúry, do tvorby veľbásní, ako ich sám nazýval, ktorými oslavoval Boha a národné myšlienky. Už počas štúdia na lýceu v Sajó-Gemeri sa venoval písaniu poézie, no až v Levoči sa začína prvá významná etapa v jeho literárnom živote.

Spočiatku písal po latinsky, o čom svedči zachovaný zborník Exertitia styli ligati. Neskôr prešiel do češtiny, pod výrazným vplyvom Jána Kollára a Jána Hollého. Sám sa o týchto prvotinách publikovaných v českom jazyku vyjadril vo svojich denníkoch: „Pracujmež jenom v jednom duchu a k jednomu cili u Tatry svaté i u Vltavy stříbropěné a jistě nás ani -e ani -a ani -i ani -ja nerozbratři a nerozdvojí.“...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
22. november 2024 01:57