Prúdový motor, ktorý sa zrodil medzi svetovými vojnami, znamenal pre civilné i vojenské letectvo významný technologický skok. Jeho cesta z prototypovej dielne k praktickému využitiu ale nebola jednoduchá.
Napríklad vo Veľkej Británii uplynulo od patentu na motor, ktorý konštruktér Frank Whittle podal 16. januára 1930, k vzletu prúdového lietadla viac než desať rokov. Vôbec prvý „tryskáč“ tak napokon, aj kvôli počiatočnému nezáujmu britských úradov, postavili v Nemecku.
K ignorovaniu Whittleovho nápadu prispelo aj to, že mu chýbalo formálne technické vzdelanie, po krachu otcovej malej strojárne totiž musel odísť zo strednej školy. Techniku však neopustil, otcovi pomáhal v jeho novej malej dielni a okrem toho trávil takmer všetok voľný čas v knižnici, kde ho zaujímali najmä knihy o strojárstve, turbínach a lietaní (a tiež o astronómii). A keď mal 15 rokov, vyrazil Frank Whittle odhodlane za svojím cieľom stať sa pilotom Kráľovského letectva (RAF).
V januári 1923 sa iba 152 centimetrov vysoký chlapec prihlásil k odvodu, napriek výborným výsledkom v testoch ho ale letectvo pre slabú telesnú stavbu odmietlo. Uspel až na druhý pokus, o rok a pol neskôr, oficiálne o pár centimetrov vyšší a hlavne pod upraveným menom (v RAF v tom čase totiž odmietali opakované žiadosti). Namiesto do pilotskej školy ale zamieril Whittle do kurzu pre mechanikov, ktorých bol v tej dobe, na rozdiel od pilotov, v letectve nedostatok. K lietaniu sa dostal až v roku 1927.
Ukázalo sa, že je talentovaný, i keď niekedy nedisciplinovaný pilot, stal sa z neho aj obľúbený inštruktor a začiatkom 30. rokov to Frank Whittle dotiahol až do skúšobného strediska námorného letectva.
V tom čase už mal prvé práce zaoberajúce sa prúdovým motorom, už svoj pilotský tréning zakončil v roku 1928 prácou, v ktorej predostrel možnosť využitia tlaku plynov na pohon lietadiel. Princíp akcie a reakcie mohol podľa neho zabezpečiť lietadlám oveľa väčšiu rýchlosť i dostup, než akýkoľvek piestový motor.
Whittleova práca však zapadla, na čom sa výrazne podpísal konštruktér Alan Griffith. Ten o niekoľko rokov skôr sám publikoval článok o možnosti využitia turbín v letectve a bol tak v tomto odbore považovaný za uznávanú autoritu.
Griffithov verdikt nad Whittleovým nápadom (založený však hlavne na počtovej chybe) bol nemilosrdný: je to neefektívne a navyše neuskutočniteľné. Whittle napriek tomu vieru v budúcnosť prúdového motora nestratil a v polovici januára 1930 si ho nechal patentovať.
V jeho nákrese už vtedy nechýbala žiadna zo základných častí, ktoré sa v modifikovanej podobe využívajú dodnes, čiže kompresor, spaľovacia komora, turbína a výstupná tryska. V roku 1936 založil Whittle (mimochodom až do roku 1948 dôstojník RAF) s niekoľkými spoločníkmi firmu Power Jets a na vývoji prúdového motora začal pracovať na vlastnú päsť. V tej dobe sa o projekt konečne začali zaujímať aj oficiálne miesta, ale snaha prinútiť erár k financovaniu nákladného výskumu zabrala ešte niekoľko rokov.
Nový agregát sa prvýkrát rozbehol v polovici apríla 1937, trvalo však ďalších niekoľko mesiacov intenzívneho vývoja, kým bolo možné o reálnom využití motora vôbec uvažovať.
Váhavý prístup úradov viedol k tomu, že sa Británia stala až druhou krajinou, ktorá lietadlo s prúdovým motorom vyslala do vzduchu. O premiéru sa koncom augusta 1939 postaral nemecký Heinkel He 178, poháňaný jednotkou konštruktéra Hansa Joachima Pabsta von Ohaina, ktorý na problematike pracoval paralelne s Whittleom.
Prvý britský prúdový stroj, bachratý experimentálny Gloster E.28/39, sa od zeme odlepil až 15. mája 1941. A zatiaľ čo Nemci zaradili už v júni 1943 do služby prvé prúdové bojové lietadlá Messerschmitt Me 262, vo Veľkej Británii v tom čase lietali iba prvé prototypy Glostera Meteor, ktorý sa vo výzbroji RAF objavil až v júli 1944.
Ani to však nič nezmenilo na skutočnosti, že Frank Whittle bol nakoniec doma oslavovaný ako hrdina a v roku 1948 ho kráľ Juraj VI. povýšil do rytierskeho stavu.