Protinacistické povstanie, ktoré vypuklo v poľskej metropoli Varšave 1. augusta 1944, bolo jednou z najväčších ozbrojených akcií proti Nemcom v okupovanej Európe. Povstanie, ktoré si vyžiadalo ohromné ľudské a materiálne straty, sa skončilo kapituláciou jeho účastníkov 2. októbra 1944.
Počas 63 dní bojov zahynulo asi 18-tisíc povstalcov a podľa rôznych odhadov 120- až 250-tisíc civilných obyvateľov. Nemecká armáda, ktorá mala obrovskú materiálnu prevahu, stratila asi 20-tisíc vojakov. A Varšava, z ktorej muselo odísť asi 700-tisíc ľudí, zostala ležať v troskách.
Nacistický diktátor Adolf Hitler ju za trest prikázal zrovnať so zemou, podarilo sa to asi na 85 percent.
Protinemeckú vzburu vo Varšave vyprovokovali správy o blížiacej sa Červenej armáde. Jej organizátori predpokladali, že poľská Armia Krajowa zaujme pozície, ktoré opustia nemecké vojská a voči Červenej armáde bude vystupovať ako suverénny partner.
Cieľom povstania, do ktorého sa vo Varšave zapojilo až 50-tisíc bojovníkov (bolo súčasťou Akcie Búrka, ktorá zahŕňala povstania naprieč celým Poľskom), bolo ustanoviť ešte pred príchodom Rusov legitímnu poľskú správu a zabrániť dosadeniu bábkovej vlády dirigovanej z Moskvy.
Sovietske jednotky ale na rozkaz z Moskvy zostali stáť pred bránami mesta a umožnili tak nacistom, aby povstanie rozdrvili. Rusi dokonca odmietli žiadosť povstalcov o zbrane a strelivo.
Nemecká armáda najprv chcela povstanie zlomiť beštiálnymi vraždami civilistov vrátane nemluvniat a ošetrovateliek, neskôr kvôli vytrvalému odporu Poliakov, za ktorých bojovali aj ženy a deti, a veľkým stratám nemecké velenie súhlasilo, že bude so zajatcami zaobchádzené v súlade so Ženevskými konvenciami, a umožnilo tak povstalcom kapitulovať.
Prímerie bolo vyhlásené 2. októbra, kapitulácia vstúpila do platnosti skoro ráno 3. októbra 1944.
Červená armáda, ktorá Poľsko prepadla spolu s wehrmachtom v septembri 1939 a až do nemeckého útoku na Sovietsky zväz okupovala východné Poľsko, kde zaviedla brutálny teror, zničenú Varšavu oslobodila až v januári 1945. Pre mnohých Poliakov jej príchod neznamenal vyslobodenie, ale začiatok novej neslobody.