Separátna mierová zmluva, ktorú na konferencii v Brest-Litovsku (dnešnom Breste v Bielorusku) podpísali 3. marca 1918 predstavitelia Ruska a štátov Štvorspolku – Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Bulharska a Turecka – znamenala koniec vojny na východnom fronte.
Po boľševickej revolúcii zástupcovia sovietskeho Ruska predlžovali rokovania o ukončení vojny s Nemeckom, ktoré sa začali v decembri 1917, v nádeji na európsku revolúciu. Po nemeckom vojenskom ťažení do Ruska, keď boli znovu dobyté územia, z ktorých bolo Nemecko v predchádzajúcich rokoch vytlačené cárskou armádou, ale radšej zmluvu podpísali.
Znamenala pre nich však oveľa nevýhodnejšie prímerie, než aké bolo pôvodne navrhované. Rusko prišlo takmer o polovicu svojho európskeho územia. Zmluva tiež Rusko zaväzovala, aby na svojom území nestrpelo vojenské oddiely, ktoré považovali ústredné mocnosti za nepriateľské.
To se okrem iných týkalo aj československých legionárov. Padlo teda rozhodnutie o presune légií cez Vladivostok do Francúzska. T. G. Masaryk totiž vyhlásil armádny zbor v Rusku za súčasť československej autonómnej armády vo Francúzsku a cesta cez európske bojiská nebola možná.
Sovietsky vodca Vladimir Iľjič Lenin ale nemal v úmysle Brestlitovský mier, ktorý neskôr označil za „hanebnú zmluvu,“ dlho dodržiavať. Po nemeckej kapitulácii v prvej svetovej vojne sa ho zriekol a 13. novembra 1918 napokon Rusko zmluvu anulovalo.