StoryEditor

Neznáma mapa Československa. Masaryk v roku 1915 sníval o hraniciach so Srbskom

09.09.2017, 00:00
Tomáš Garrigue Masaryk si na začiatku prvej svetovej vojny predstavoval územné prepojenie Československa so Srbskom.

"Videl v koridore spôsob na zabránenie tlaku Nemecka na východ. Zabránil by Nemecku kolonizovať Balkán a Malú Áziu," hovorí Dagmar Hájková z Masarykova ústavu a Archívu AV ČR.

Lidovky.cz

(​Predstava budúceho usporiadania Československa podľa T.G.M. z roku 1915. Pre zväčšenie kliknite sem.)

Je isté, že je mapa pravá?
Podľa Masarykových poznámok po strane dokumentu ide o autentický dokument a zodpovedá to aj tomu, ako Masaryk vtedy uvažoval a aké viedol rozhovory na začiatku vojny. Nikdy som ale nemala v ruke originál, z ktorého vychádza reprodukcia, ktorá bola publikovaná v 30. rokoch minulého storočia. V našom archíve MUA AV ČR nie je, ale je možné, že je stále v nejakej pozostalosti.

Kedy črta vznikla?
Na jar 1915, teda v čase, keď bol Masaryk už v zahraničnom exile.

Čo z nej môžeme vyčítať?
Napríklad to, že Masaryk v tom čase neuvažoval nad tým, že by Slovensko bolo predĺžené o Podkarpatskú Rus. Naopak v začiatkoch uvažuje o koridore, ktorý by nás prepojil s južnými Slovanmi a podľa mapy uvažuje aj nad Srbskou Lužicou. Tá ale v jeho predstavách ako územná požiadavka nefigurovala.

Podľa čoho si Masaryk vytváral predstavu budúceho územia?
V Londýne spísal memorandum nazvané Nezávislé Čechy, kde presne hovorí, že sa budúci štát bude skladať z Čiech, Moravy a Slovenska. Predstavu stavia na historických hraniciach a na etnických právach. Uvedomoval si, že štát pre Čechov a Slovákov, o ktorého zriadenie sa usiloval, bude mať mnohomiliónovú nemeckú menšinu, ale len v takto navrhnutých hraniciach videl jeho historickú opodstatnenosť aj ekonomickú životaschopnosť.

Najzaujímavejší na mape je pravdepodobne koridor, ktorý by Československo spájal s južnými štátmi. Čo chcel prepojením so Srbskom docieliť?
Mal na mysli prepojenie slovanského živlu. Posilnenie slovanského etnika. "Samozrejme by to bolo hospodársky účelné, pretože by sme týmto spôsobom mali prístup k moru," písal Masaryk. "To môže byť vykonané tým, že sa pripojí pruh zeme pri západnej hranici Uhorskej, buď celý k Srbsku, alebo jedna polovica jeho severná k Čechám a druhá južná k Srbsku. Koridor by usadil hospodárske styky medzi dvoma krajinami. Priemyselnými Čechami a poľnohospodárskym srbochorvátskom. Tento koridor by mal veľký význam vojenský. Nutné dodať, že mnohí srbochorvátski politici prijímajú tento plán koridoru rovnako, ako politici českí," písal ďalej Masaryk. Povedala by som ale, že si pozitívny náhľad srbských aj slovenských politikov na koridor trošku vybájil. Videl v koridore spôsob na zabránenie tlaku Nemecka na východ. Zabránil by Nemecku kolonizovať Balkán, Malú Áziu, aby sa neprepojili s Maďarskom a podobne.

Keby sa Česko chcelo spojiť s juhom, budúce Rakúsko a Maďarsko by stratilo časť územia. Ako sa chcel vysporiadať s menšinou, ktorá by v takom prípade pribudla k Československu?
Keď sa k podobnej problematike vyjadruje, tak hovorí skôr o ochrane Čechov alebo všeobecne Slovanov na tomto území. V počiatočných fázach vojny, kedy črty do mapy urobil, sa s týmto problémom ale nijako nevysporiadával.

Prečo používal Masaryk termín Česko a nezmieňoval Slovensko?
Pretože Česi neboli známi a Slováci na tom boli ešte horšie. Nechcel to komplikovať. Takýto názor napokon zastával aj Štefánik. Povedal si, že zo začiatku bude hovoriť len o Čechoch, pretože to bude zrozumiteľnejšie pre tých, ktorých chcel o budúcom štáte presvedčiť. Keby im tvrdil, že si predstavuje štát, v ktorom bude veľa ďalších obyvateľov, Čechov, Nemcov, Slovákov, tak by netušili, prečo by takýto útvar vlastne mal vzniknúť. V jeho memorandách a vojnových materiáloch dominujú české dejiny a české historické právo, na ktoré sa odvolával. Je to aj preto, že sa snaží pre svoju požiadavku - rozbitie Rakúsko-Uhorska, bez ktorého by ostatne Československo nemohlo vzniknúť - získať hlavné štáty dohody. Ako Veľkú Britániu, Francúzsko, tak Rusko. Nový štát mal byť v Masarykových predstavách spočiatku monarchiou. Uvažoval o členoch vládnucich kruhov, ako spriaznených s anglickou kráľovskou rodinou, tak napríklad s cárskou. Je pravda, že keď sa stretol s niekým z Británie, tak hovoril o kráľovskej rodine a keď s niekým z Ruska, tak zase o cárskej.

Masaryk tiež hovoril o takzvanej personálnej únii so Srbskom. Čo si pod tým predstavoval?
V rámci úvah o monarchii si predstavoval, že buď spojenci "dodajú niektorého zo svojich princov", alebo by sa mohla v prípade srbskočeského koridora utvoriť personálna únia medzi Srbskom a Českom. Krajina by teda bola pod vládou jedného panovníka. Tieto predstavy mal ale v počiatočných fázach vojny, neskôr o nich nehovorí.

Prečo od predstáv ustúpil?
Postupom času sa prestáva zaoberať formou budúceho štátu. Otázka aký ten štát naozaj bude, prichádza až v poslednom roku vojny. Musíme si tiež uvedomiť, že tieto otázky musel riešiť s domácimi politikmi. Stále hovoríme Masarykova republika, ale ten štát nevytvoril iba on. Jeho počiatočné úvahy museli byť nutne modifikované, napríklad aj vývojom na frontoch, politickým vývojom ale aj náladami v Česku. Na konci vojny už vládne v Česku všeobecné sklamanie z monarchie. Proste reagoval na zmeny a vývoj k republike bol prirodzený.

Čo si Masaryk predstavuje pod pojmom Nová Európa?
Je to Masarykova vízia povojnového usporiadania Európy, ktorá vzniká už niekedy v roku 1917, kedy cestoval z Ruska do Ameriky. Tam ju predkladá ako svoju víziu demokratickej Európy, spolupracujúcich slobodných štátov. Svoju silu mal predovšetkým ako propagandistický pamflet so silným antinemeckým vyznením, ktorý mal napomôcť rozboreniu Rakúsko-Uhorska. Základný tón Masarykovej vojnovej rétoriky je, že sa Rakúsko-Uhorsko dostalo do vleku Nemecka a že Nemecko je agresívny a výbojný štát a iba pásmo nových štátov zamedzí pangermánskej výbojnosti.

V čase jeho posledného zvolenia do funkcie bol Masaryk po niekoľkých mŕtviciach. Boli verejnosti známe podrobnosti o jeho zdravotnom stave?
Obyvatelia boli o Masarykovom zdravotnom stave v posledných dňoch jeho života podrobne informovaní. V novinách vychádzali podrobnosti o teplote, dýchaní. Bolo to takmer umieranie "v priamom prenose". Na druhú stranu, keď bol v roku 1934 zvolený prezidentom, tak verejnosť nevedela, že je po niekoľkých mŕtviciach a zdravotne na tom nie je dobre.

A aká vládla po jeho smrti nálada?
V novinách vydaných po jeho smrti je to popísané tak, že celá krajina po jeho smrti stíchla. Republika nebola v dobrej medzinárodnej situácii a mnoho ľudí jeho smrť vnímalo ako neblahé znamenie horších časov. Odchodom silnej osobnosti sa cítili osamotení. Aj tí, ktorí Masaryka kritizovali, boli jeho smrťou zasiahnutí. Z tlače i spomienok je zrejmá veľmi emotívna atmosféra. Jeho smrť republiku na niekoľko dní ochromila.

01 - Modified: 2024-11-21 14:43:16 - Feat.: - Title: Antonín Novotný vykonával prezidentskú funkciu na vedľajší úväzok, pre svoju nevzdelanosť bol terčom vtipov 02 - Modified: 2024-11-17 08:35:00 - Feat.: - Title: Československo patrilo k posledným komunistickým skanzenom, režim sa však napokon zosypal ako domček z karát 03 - Modified: 2024-11-11 11:30:00 - Feat.: - Title: Reformátor, ktorého zvalcovali tanky. Ekonóm Ota Šik odkrýval krutú pravdu, verejnosť ju prijímala, Moskva nie 04 - Modified: 2024-11-04 11:06:43 - Feat.: - Title: Letuška prežila výbuch lietadla nad Československom. Spadla z výšky vyše 10 kilometrov, dostala sa aj do knihy rekordov 05 - Modified: 2024-11-02 09:05:00 - Feat.: - Title: Prvým románom vyvolal škandál a komunisti spozorneli. Josef Škvorecký literatúrou naprával aj povesť manželky
menuLevel = 2, menuRoute = history/1-svetova-vojna, menuAlias = 1-svetova-vojna, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
22. november 2024 07:40