Dovozné clá, čisté energie a podpora elektromobilov, ale i globálna bezpečnosť, vzťah k Číne, deportácie nelegálnych migrantov či pomoc Ukrajine brániacej sa proti ruskej agresii. Aj o budúcom politickom postoji Spojených štátov k týmto otázkam rozhodnú dnes americkí voliči, ktorí si vyberajú budúceho šéfa Bieleho domu. Hoci Kamala Harrisová aj Donald Trump majú na niektoré spomínané oblasti podobné názory – napríklad obaja majú jasno v tom, že Čína predstavuje jednu z hlavných hrozieb pre americkú demokraciu –, v ďalších medzi nimi panujú neprekonateľné rozdiely. A práve od mena osoby, ktorá sa v januári 2025 posadí do kresla v Oválnej pracovni Bieleho domu, bude závisieť, ako sa k týmto témam USA v budúcnosti oficiálne postavia.
V nasledujúcich bodoch si prečítajte, aké predstavy majú obaja kandidáti o kľúčových domácich i zahraničných otázkach týkajúcich sa Spojených štátov ako hlavnej politickej, ekonomickej aj vojenskej svetovej mocnosti.
1. Energetika
Cieľ Donalda Trumpa aj Kamaly Harrisovej v oblasti energií je prakticky totožný – zaistiť energetickú bezpečnosť Spojených štátov a pokiaľ možno nízke ceny dodávok pre bežných obyvateľov aj pre firmy. Tu sa však akákoľvek podobnosť končí, keďže obaja majú diametrálne odlišné predstavy o tom, ako túto myšlienku naplniť.
Trump je známy podporou ropných a plynárenských spoločností, ktoré majú záujem rozširovať ťažbu na nové územia. Už počas svojho prvého funkčného obdobia v období od januára 2017 až do januára 2021 sa „blysol“ tým, že umožnil veľkým koncernom ťažiť ropu a plyn v nedotknutej prírode aljašskej divočiny.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.