Bratislava – Od rozpútania vojny na Ukrajine si sľuboval začiatok veľkej obnovy ruskej sféry vplyvu v hraniciach bývalého Sovietskeho zväzu. Minulý týždeň sa dokonca prirovnal k cárovi Petrovi Veľkému, keď súčasnú agresiu u našich východných susedov dal do jedného radu s ruskými územnými ziskmi v oblasti Baltského mora v 18. storočí.
V skutočnosti však ruský prezident Vladimir Putin svojím rozhodnutím zaútočiť 24. februára tohto roka na Ukrajinu dosiahol pravý opak toho, čo zamýšľal. Hoci časti ukrajinského územia v súčasnosti ovládajú ruské jednotky, sen o znovuzrodení impéria či aspoň o oživení sféry vplyvu sa v ostatných republikách postsovietskeho priestoru rozplýva. A nielen v nich. Sympatie stráca i v ostatných krajinách, ktoré s ním pred vojnou udržiavali intenzívne ekonomické, politické i vojenské kontakty.
1. Prečo sa Kazachovia chcú odpútať od Ruska?
Ešte pred pár rokmi to boli nerozluční spojenci. Bývalý prezident Kazachstanu a zakladateľ moderného kazašského národa Nursultan Nazarbajev patril medzi tých, na ktorých sa Putin mohol vždy vo svojich geopolitických a zahranično-strategických plánoch vždy spoľahnúť. „Bezprostredne po tom, ako Putin prišiel v roku 2000 do najvyššej politiky, sme sa stretli a nadviazali kontakty. Spolu sme pracovali na množstve tém, niektoré z nich boli extrémne komplexné. Všetko sme však vyriešili vďaka vzájomnej dôvere a dobrému vzťahu s Putinom, ktorý sme si v priebehu rokov udržali. Rusko je prirodzene v jadre našej integračnej aliancie vďaka svojej veľkosti, potenciálu ľudských zdrojov a ekonomike. Aj preto je rusko-kazašský vzťah prí...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.