Predminulý týždeň ste v spolupráci s taiwanskými partnermi predstavili v Bratislave prvé výsledky spoločného projektu výskumu a vývoja polovodičov pre elektromobily. V čom vidíte význam takéhoto projektu práve na Slovensku?
Toto je pomerne komplikovaná otázka a odpoveď na ňu by sa zmestila hneď na dve strany jedného článku. Faktom však zostáva, že polovodiče sú tu s nami veľmi dlho, len postupne rastie ich význam. Problém nie je v tom, že by sa nejako zásadne vyvíjali. V posledných rokoch nastala zmena v tom zmysle, že v Európe sme porozumeli jednej veci. Kvôli covidu a počas čipovej krízy v období rokov 2020 až 2022 sme prišli o množstvo čipov. Pochopili sme, že máme problém, ktorý musíme sanovať.
V čom spočívala podstata tohto problému?
Jednoducho sme zistili, že dodávka čipov z Ázie či zo Severnej Ameriky sotva stačí pokrývať tamojšie dopyty. Preto sme sa hospodársky ocitli vlastne až na tretej koľaji. Neprichádzali k nám čipy, v dôsledku čoho sme neboli produkcieschopní. Čiže ešte raz – nie je to o nejakej zásadnej zmene technológii vo svete. Skôr je to o tom, že ako Európa si začíname uvedomovať jednu vec – musíme začať aktívne zvyšovať polovodičové povedomie a vytvárať príslušný ekosystém, aby sme sa v tejto oblasti stali úplne sebestačnými.
Spomíname si na krízu súvisiacu s nedostatkom čipov, ktoré u nás zasiahli napríklad automobilku Volkswagen. Ani zďaleka to však neboli iba automobilky – polovodiče sú dnes kľúčovým artiklom pre množstvo moderných technológií...
Presne tak. Avšak záležalo to na výrobcoch jednotlivých produktov. Spomenuli ste Volkswagen, ktorý je nemeckou automobilkou. Ak však hovoríme o výrobkoch, ktoré boli z krajín nachádzajúcich sa bližšie k producentom polovodičom, tak tie neboli až taký problém. Vymyslím si jeden príklad – keď ste si chceli kúpiť povedzme nový telefón, tak ten k dispozícii bol, pretože väčšina moderného prístroja sa vyrába tam, kde tie čipy dostupné boli. Avšak ako ste sám povedali – ak ste si chceli kúpiť napríklad Volkswagen alebo akékoľvek iné auto, vtedy vznikol problém.
Máte čísla, do akej miery sa výrobcov týchto produktov dotkol spomínaný problém s polovodičmi?
Výroba tam bola skrátená na úrovni dvojciferného čísla – okolo 10 až 15 percent. Bohužiaľ, pocítili sme na odstávkach produkcie v rôznych závodoch aj my na Slovensku. Avšak opäť a čisto na porovnanie – všetky závody neboli na tom u nás rovnako. Z pohľadu automotive – tie fabriky, ktoré sú vo vlastníctve spoločností z ázijských krajín, produkovali podľa všetkého viac ako tie, ktoré sú z iných častí sveta. Z pohľadu získavania polovodičov tam jednoducho bol lepší ťah na bránu.
Akú rolu vo vývoji polovodičov pripisujete Slovensku?
Dúfame, že zohráme významnú úlohu v rámci remodifikácie európskeho polovodičového priemyslu. Len by som rád doplnil, že je pre nás dôležité zapojiť sa do rozbiehajúceho sa vlaku. Nie sú to iba krajiny Európskej únie, ale aj iné štáty, ktoré investujú do nových tovární. Pretože skrátka rozumejú, že už onedlho prídu rôzne reštrikcie a prístup k polovodičom bude čoraz ťažší. Preto je pre nás dobré, aby sa čím skôr začalo vyrábať priamo vnútri Európy.
Ktoré spoločnosti už na tento vývoj zareagovali?
Najväčší výrobca polovodičov na svete – taiwanský TSMC, teda Taiwan Semiconductor Manufacturing Company. A z druhej strany takisto americký Intel. Obidve spoločnosti sa snažia dospieť k tomu, aby sa dostali do Európy a získali tu nové miesto. Možno už aj máme nejaké tipy, kde to bude. Práve tieto konkrétne miesta by sa mali stať jadrom veľkého európskeho polovodičového ekosystému.
Zostáva vám 69% na dočítanie.