Ste pôvodom z Ruska, už niekoľko rokov však žijete na Slovensku. Prečo ste sa rozhodli presťahovať práve do našej krajiny?
Môj otec pred niekoľkými rokmi premýšľal nad tým, kam by sme sa mohli presťahovať. V Rusku sme už totiž nevideli našu budúcnosť. Zvažovali sme hneď niekoľko štátov. Slovensko bolo v tom čase spomínané naozaj všade. Čítali sme na internete články o vašej krajine a postupne sme si uvedomili, že je najbližšie mentalite našej rodiny. Žije tu veľa ľudí s otvorenou mysľou, máte nádhernú prírodu a kultúru. Pozerali sme dokumentárne filmy a rôzne videá, až sme dospeli k definitívnemu rozhodnutiu, že práve Slovensko bude tou najlepšou voľbou pre náš budúci život. A tak sme sa sem presťahovali.
Neoľutovali ste niekedy, že ste nešli ďalej na Západ?
Určite nie. Ja si veľmi dobre pamätám na moment, keď som pochopil, že Slovensko má najbližšie k našej vízii budúceho života. Predtým som navštívil viacero krajín, Holandsko či Nemecko i ďalšie. Hľadali sme štát, ktorý nám bude blízky. A nakoniec voľba padla práve na Slovensko. Ja som presvedčený o tom, že sme urobili skvelé rozhodnutie. Svedčí o tom i fakt, že túto krajinu už považujem za svoj domov. Keď na niečom na medzinárodnej úrovni pracujem alebo niekam cestujem, prípadne sa s niekým rozprávam, tak stále hovorím, že som zo Slovenska. A vždy sa snažím Slovensku robiť reklamu. V rámci každej spolupráce alebo partnerstva neustále spomínam, že som Slovák, nie Rus. A verím, že aj v budúcnosti budem môcť robiť všetko pre to, aby som túto krajinu pomohol spraviť lepšou a silnejšou. Chcem vo všetkých smeroch zvyšovať jej úroveň a využiť na to svoju vlastnú silu a všetky schopnosti, ktoré mám.
Ako vyzerali vaše začiatky na Slovensku?
Tie neboli úplne jednoduché. Keď môj otec vybral Slovensko ako krajinu, kam sa celá rodina presťahuje, ja som žil v Rusku vo svojej komfortnej zóne. Pracoval som tam vo svojom vlastnom gyme, bol som trénerom na čiastočný úväzok. Musím sa priznať, že ma trochu desila predstava, že by som mal od základov zmeniť svoj život a okolité prostredie, skrátka vystúpiť zo svojej zóny komfortu. Pripomínam, že som mal v tom čase 23 rokov. Avšak keď otec rozhodol, že ideme na Slovensko, lebo musíme myslieť na našu budúcnosť, tak som povedal – o. k., poďme.
Čoho ste sa najviac báli? Toho, ako vás Slováci prijmú?
Bál som sa toho celkovo, lebo sťahovanie do inej krajiny je vždy veľmi ťažký a zdĺhavý proces. No opakujem ešte raz – nakoniec sa ukázalo, že to bolo výborné rozhodnutie. Môžem tu sedieť so super ľudmi, rozprávať sa s nimi a teraz i vďaka vám zdieľať svoj príbeh s ostatnými....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.