Šéf Rosatomu Alexej Lichačov pred týždňom prišiel do Kremľa, kde ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podal podrobné hlásenie o činnosti energetického obra.
„Napriek vonkajším výzvam štátna korporácia úspešne udržala robustné parametre rozvoja. Ak môžem začať ekonomickými ukazovateľmi, sme svedkami priemerného ročného rastu tržieb o 24 percent. Očakávame, že tento rok prekonáme tri bilióny rubľov (takmer 29 miliárd eur). Z toho približne 1,2 bilióna bude pochádzať z nových produktov. Priemerný ročný rast zahraničných príjmov je 23 percent,“ pochvaľoval si Lichačov na úvod stretnutia.
Doslovný prepis konverzácie šéfa Rosatomu s ruským prezidentom zverejnil Kremeľ na svojom webe.
Hoci Spojené štáty a Európska únia uvalili na ruský energetický sektor sankcie ako trest za agresiu proti Ukrajine, ruský jadrový priemysel zostal z veľkej časti nedotknutý.
"Energetická infraštruktúra sa buduje dlhú dobu a v prípade tej jadrovej to platí dvojnásobne, nemožno ju nahradiť alebo vypnúť cez noc," vysvetlil koncom augusta hovorca Európskej komisie. Európska únia doteraz pripravila štrnásť balíčkov rôznych sankcií, ale ani jeden sa nedotkol jadrovej energie ani Rosatomu.
Zmenili názor
Až donedávna iba hŕstka krajín považovala závislosť na ruskom jadrovom priemysle za hrozbu pre svoju energetickú bezpečnosť.
Jednou z nich bola Ukrajina, ktorá začala spolupracovať s americkou spoločnosťou Westinghouse už v roku 2005, čo malo viesť k výmene ruského paliva poskytovaného ruskou spoločnosťou TVEL v siedmich z pätnástich ukrajinských jadrových blokov.
Po ruskom vpáde na Ukrajinu koncom februára 2022 prerušilo s ruským jadrovým priemyslom kontakty mnoho ďalších krajín. Fínska vláda oznámila, že neschváli výstavbu ruského jadrového bloku Hanhikivi 1, v dôsledku čoho fínske konzorcium Fennovoima zrušilo zmluvu s Rosatomom s odvolaním sa na oneskorenie a zvýšené riziká kvôli vojne na Ukrajine.
Zostáva vám 85% na dočítanie.