Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) sa čoraz viac rozchádzajú v názoroch na vyhliadky eurozóny. To by mohlo celé mesiace ovplyvňovať diskusiu o znížení úrokových sadzieb, pričom niektorí sa obávajú recesie a iní sa zameriavajú na pretrvávajúce inflačné tlaky. Uviedli to zdroje oboznámené so situáciou, informuje agentúra Reuters.
ECB v júni znížila kľúčové úrokové sadzby. A je takmer isté, že v septembri ich opäť zníži v dôsledku spomaľovania tempa rastu cien v eurozóne. Viaceré zdroje z banky však naznačili, že ďalšie rozhodnutia o menovej politike budú pravdepodobne komplikovanejšie, keďže vývoj hospodárstva eurozóny je čoraz neistejší.
Jadrom diskusie je to, ako slabý hospodársky rast a potenciálna recesia ovplyvnia infláciu. Cieľom ECB je dostať ju do konca roka 2025 na dve percentá.
Holubice sú v menšine
Hoci veľká časť diskusie je súkromná, zdroje oboznámené s priebehom diskusií odhalili, že predstavitelia banky majú rozdielne názory.
Takzvané holubice, stúpenci miernejšej politiky, zostávajú v menšine. Argumentujú, že ekonomika je slabšia, ako sa predpokladalo, riziká recesie sú na vzostupe a firmy začínajú škrtať voľné pracovné miesta, čím sa trh práce oslabuje.
Len čo sa zamestnanosť zníži, zníži sa aj disponibilný príjem domácností, čo rýchlo zasiahne spotrebu a nasmeruje ekonomiku k poklesu.
"To by oslabilo cenové tlaky rýchlejšie, ako teraz predpovedáme, takže si myslím, že riziko návratu inflácie pod cieľ (dve percentá) je reálne," uviedol jeden zo zdrojov, podľa ktorého to podporuje argumenty pre rýchlejšie znižovanie úrokových sadzieb.
Inflácia v euroregióne v auguste klesla na 2,2 percenta, no očakáva sa, že ku koncu roka opäť vzrastie a k dvom percentám sa vráti až koncom roka 2025.
Konzervatívci budú bojovať proti uvoľneniu menovej politiky
Konzervatívci, ktorí dominujú diskusii o menovej politike ECB, tvrdia, že skutočné údaje o hospodárskom raste neustále prevyšujú výsledky prieskumov. Poukazujú pritom na silnú spotrebu, skvelú turistickú sezónu, oživenie výstavby aj rast miezd vysoko nad úrovňami konzistentnými s 2-percentným inflačným cieľom ECB.
Reálne príjmy by tak mali naďalej podporovať ekonomiku. A hoci je priemysel v hlbokom útlme a mohol by stiahnuť Nemecko do recesie, ide skôr o štrukturálny problém, ktorého vyriešenie môže trvať roky. To všetko vytvára dôvod na pomalé znižovanie úrokových sadzieb, možno jedno za štvrťrok, kým si ECB nebude istá, že inflácia smeruje k dvom percentám.
Konzervatívci budú pravdepodobne bojovať proti akémukoľvek uvoľneniu menovej politiky, ktoré by posunulo splnenie inflačného cieľa do roku 2026, pretože by to mohlo ohroziť dôveryhodnosť ECB, uviedli zdroje.
Rozdielne názory pravdepodobne neovplyvnia septembrové rozhodnutie, pretože už existuje široký konsenzus o znížení sadzieb. Mohli by však ovplyvniť to, ako prezidentka ECB Christine Lagardová okomentuje toto rozhodnutie, čím sa zmenia očakávania vo veci októbrového zasadnutia ECB.
Je nepravdepodobné, že by banka upustila od svojho prístupu k menovej politike, o ktorej rozhoduje na základe čerstvých ekonomických údajov, teda "stretnutie za stretnutím". V októbri sa tak neočakáva žiadny záväzok, no holubice chcú, aby Lagardová upozornila na riziká rastu a naznačila, že nie sú vylúčené následné škrty úrokov.