Belgicko neodmieta konfiškáciu zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ktoré by sa mohli použiť napríklad ako zábezpeka pre Ukrajinu, potrebné je však nájsť právny mechanizmus, ktorý zabráni destabilizácii medzinárodného finančného systému. Vyhlásil to v stredu belgický premiér Alexander De Croo, píše agentúra Reuters.
Po ruskom útoku na Ukrajinu v roku 2022 západné štáty zakázali transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií, v dôsledku čoho Moskva stratila na Západe prístup k štátnym aktívam v hodnote približne 280 miliárd eur. Štáty skupiny G7 diskutujú o ich možnej konfiškácii, hoci niektorí členovia vyjadrujú nad takýmto krokom obavy.
Belgicko je pripravené diskutovať o tom, čo urobiť s úrokmi zo zmrazených ruských aktív, ako aj so samotnými aktívami, povedal De Croo na okraj výročného zasadnutia Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.
"Sme otvorení ďalšej diskusii a sme ochotní podieľať sa na riešení hľadania právneho základu pre tieto prevody na Ukrajinu bez toho, aby sme destabilizovali globálny finančný systém," povedal. Riziko spočíva v tom, že by sa mohla narušiť finančná stabilita, keďže centrálne banky si často medzi sebou navzájom ukladajú aktíva, upozornil De Croo.
Veľká časť aktív, v podstate cenných papierov, do ktorých investovala ruská centrálna banka, sa nachádza v Belgicku v správe klíringovej spoločnosti Euroclear. Tieto aktíva sú síce zmrazené, ale vytvárajú príjmy. Niektoré cenné papiere sú splatné a preto sa premieňajú na hotovosť, čo je transakcia zdaňovaná sadzbou 25 percent, priblížil De Croo.
"Ak existuje nejaký zdaniteľný príjem, izolujeme ho, aby mohol ísť na Ukrajinu," povedal belgický premiér, podľa ktorého daň zo zmrazených aktív v roku 2023 predstavovala približne 1,3 miliardy eur a v roku 2024 dosiahne zhruba 1,7 miliardy eur.