Americký prezident Joe Biden podľa agentúry Reuters podpísal zákon o americkej obrannej politike. Počíta s obranným rozpočtom vo výške 886 miliárd dolárov, o tri percentá viac ako vlani a najviac za posledných viac ako 20 rokov.
Zákon označovaný skratkou NDAA kladie dôraz na odstrašenie možnej čínskej agresie a počíta aj s personálnymi zmenami.
NDAA sa schvaľuje vždy pred začiatkom nového roka a býva popisovaný aj ako obranný rozpočet, pretože obsahuje rozdelenie financií medzi jednotlivé programy amerických ozbrojených síl.
Webový portál Politico podotýka, že zákon žiadne peniaze zo štátnej kasy neuvoľňuje a samotné vyčlenenie financií pre Pentagon stále Kongres čaká, kým sa po Novom roku vráti k nedokončeným rozpočtovým ťahaniciam.
Tohtoročná NDAA počíta s takmer 15 miliardami dolárov na programy týkajúce sa juhovýchodnej Ázie, zahŕňa päťpercentný nárast základného platu amerických vojakov alebo mesačné bonusy pre juniorných členov armády v nádeji, že to posilní záujem o nástup k ozbrojeným silám.
Zároveň predlžuje platnosť kontroverzného zákona o sledovaní zahraničných občanov využívajúcich amerických poskytovateľov telekomunikácií.
V snemovni balík prešiel pomerom 310 hlasov k 118, keď zaň hlasovalo 163 demokratov a 147 členov republikánskej väčšiny. Vyše 70 republikánov nakoniec hlasovalo proti po tom, čo sa do finálneho textu nedostal rad prvkov z pôvodného republikánskeho návrhu spojených s tzv. kultúrnymi vojnami.
Do konečného textu sa dostal napríklad zákaz vystavovania neschválených vlajok, vrátane dúhovej vlajky komunity LGBT+, vo vojenských zariadeniach. Republikánske požiadavky odrážajú aj pozastavenie náborov v oddeleniach zaoberajúcich sa diverzitou a inklúziou.
Washington NDAA schvaľuje od roku 1961. Tohtoročné znenie nesie istý význam aj pre európske krajiny, pretože obsahuje pravidlo, podľa ktorého žiadny americký prezident nesmie jednostranne, teda bez súhlasu Kongresu, vyviazať Spojené štáty zo Severoatlantickej aliancie.
Motiváciou na začlenenie pravidla boli podľa denníka The Washington Post obavy, že možný budúci americký prezident Donald Trump by z obrannej aliancie mohol chcieť odísť.